Do poslednej chvíle sú pripravené dve verzie štartu: s plávaním a bez. O 12:30 vyhodnocujeme, že keď práve nefúka, je celkom teplo a plávať sa bude. YoYo pláva na ostrov so zadaniami, ostatní rozkladajú štart, všetko zatiaľ funguje ako má. Prichádzajú tímy, svieti slniečko, farbia sa vlasy, preskakujú sa divné farebné tyče, a všetci žartujú na tému plávania na ostrov.

Zvolená sada indícií plní svoju úlohu: po prvých troch je už mnohým tímom jasné, že riešenie "ostrov" na ne pasuje, ale nikomu sa príliš nechce uveriť tomu a naozaj ísť plávať. Raz darmo, reči sa hovoria a chlieb sa je. Medzi prvými vyrážajú Ešte je priskoro na nárek a Chlýftým, to už spúšťa menšiu lavínu riskuchtivých. Ďalšie tímy si "pre istotu" počkajú na štvrtú či piatu indíciu, no o chvíľu je už vo vode rušno.

Riešenia stanovíšť 2 a 3 boli viac-menej úmyselne zvolené netradične. Tak, aby jednoznačne popisovali polohu stanovišťa, ale neboli triviálne nájditeľné. Predsa len, profesor sa snaží tímy striasť zo svojej stopy. And make no mistake, blúdili aj čisto bratislavské tímy. (V rámci prípravy sme si overili, že obe stanovištia sú nájditeľné ako na mapách spomenutých v pokynoch, tak aj na Googli.)

Stanovište 4 (prešmyčky názvov šifier) volíme ako prvú ťažkú úlohu pre slabšie tímy, a zároveň ako drobnú odmenu tímom čo riešili online časť. Predpoklady sa zhruba napĺňajú, slabšie tímy na tejto šifre ostávajú, lepšie väčšinou pokračujú ďalej bez väčšieho zdržania.

Po prešmyčkách tu máme balzam na dušu v podobe ľahučkých ale pekných šifier s morzeovkou a pacmanmi. Tie podľa očakávania nerobili veľké problémy a tímy spokojne postupujú na stanovište 7.

Tu sme sa rozhodli nechať tímy vyskúšať si na vlastnej koži, ako si poradia s krízovou situáciou -- stratou člena tímu (pravdepodobne "vodcu" a najskúsenejšieho riešiteľa).

Poradia si so šifrou aj bez neho? Ak nie, kedy sa odhodlajú vzdať ju a oslobodiť ho? Nápoveda je drahá, neobetujú ešte hodinu času na lúštenie? Ale čo ten chudák, ktorého nechávajú samého kdesi v lese, nie je lepšie predsa len to vzdať a ísť si po neho? Alebo ho nechať len tak v lese, kašľať na neho úplne a hnať sa ďalej po stope na ôsme stanovište?

Toto všetko boli otázky, ktoré tímy dovtedy ani nenapadli... a teraz ich zrazu museli riešiť. Aj riešili. Niektorí úspešnejšie, iní menej.

Jediné šťastie, že sme mali organizátorov aj na "dolnom konci" vo väzení. Nikým neavizovaný koncert IMT Smile a ohňová šou boli síce príjemným spestrením hry, ale zato tam bol omnoho väčší bordel ako sme mohli predvídať.

Po vyslobodení uneseného člena nasledovala osmička, ktorá mala byť v prvom rade tímovou šifrou: rozdeliť na úlohy, vyriešiť, zoradiť zadania podľa gréckej abecedy a prečítať každé n-té písmeno. Toto je prvá vec, ktorá mám pocit, že nevyšla celkom podľa plánu -- podľa počtu nápovied bola táto úloha o dosť ťažšia ako bolo zamýšľané. A hlavne zatiaľ netuším, kde nastala chyba. Snáď mi to diskusia pri úlohe časom prezradí.

(Ešte sa mi tam navyše priplietol malý sprostý bug v jednom zadaní. Za nahlásenie ďakujem Jeníčkom a ospravedlňujem sa im aj ďalším tímom za spôsobené zdržanie.)

Po predsa len pracnej osmičke mali opäť nasledovať elegantné a nie príliš ťažké šifry: krížovka na 9ke a hranaté písmenká (navyše s terénnou nápovedou) na 10ke.

Lenže čo čert nechcel. Terénny tím s autom zisťuje, že les nad Dúbravkou je plný policajtov. So samopalmi, svetlami a voľne pustenými psami. Domorodci tvrdia, že vraj tam niekoho zmlátili a asi aj zabili. Je nám vlastne jedno, čo presne sa stalo, odrazu máme dosť vlastných starostí. Dve stanovištia sú v keli. A tím Ešte je priskoro na nárek už pomaly na ceste na deviatku. Terénny tím posielam nahradiť zadanie 9ky zadaním 11ky, ktoré ukazuje na prvé "opäť bezpečné" stanovište.

V hlavnom stane začína horúčkovitý brainstorming, že čo teraz. Snaha o vyvážené zadania ide do kýbla, za pracnou osmičkou hneď pôjdu dve ťažké šifry, no to dopadne. S tým ale nič nenarobíme, treba doriešiť, čo sa dá. Aj my máme rovnakú noc ako tímy, a vďaka príprave hry sme vyspatí ešte menej, takže nejde o ľahkú úlohu. Staré a nové čísla stanovíšť sa nám pletú, k tomu všetkému sú tu závislosti, na ktoré nesmieme zabúdať (napr. umenie musí ostať pri VŠVU), a samozrejme dej, ktorý sa týmto úplne zamiešal.

Predstavte si preteky Formule 1, kde sa organizátori rozhodnú, že medzi dvoma prejazdmi pretekárov prebetónujú trasu. A potom ešte naskáču za jazdy na polovicu monopostov a vymenia im pneumatiky za nové. Tak dotyční organizátori by to v porovnaní s našimi nasledujúcimi hodinami mali ľahšie -- totiž si nemuseli tie nové pneumatiky ešte aj vyrábať.

Terénny tím trhá a lepí dokopy zo zadaní 9 a 11 mačkopsa, ktorý obsahuje správne zadanie aj dej. (Bohužiaľ tam zostáva nesprávny oznam o Dúbravskej Hlavici, toto naprávame dodatočne pri nasledujúcom výjazde.)

V hlavnom stane prepisujeme zadaniam 12 a 13 čísla na 10 a 11. Ako jedno z chýbajúcich dvoch stanovíšť dávame Kalváriu, ktorú sme mali pozretú, ale do pôvodnej trasy sa nevošla. Druhé sme sa rozhodli dať neďaleko cieľa, vytipovali miesto v mape, a skôr ako sa vráti terénny tím od 9ky, tam akčné duo (Kori na bicykli, ja poklusom) umiestňuje zadanie 14ky. Vyrábam nové zadania 12ky (krížovky) a 13ky (hranaté), Monika po mne oboje kontroluje, doma na kolene tlačíme rozumné množstvo kópii. Voláme do terénu tímu, nech v Dúbravke umiestni novú terénnu nápovedu na hranaté, tá stará je za nepriechodným lesom smerom na Devín. Tlačíme chýbajúce kusy deja a spinkujeme ich na zadanie bývalej 12ky, terajšej 10ky. Po príchode auta ideme rozmiestniť chýbajúce zadania a opraviť popis tímom na 9ke. Našťastie to stíhame a Nažerme sa a poďme zastavujeme skôr ako sa presunú k spominanej Dúbravskej Hlavici.

Nechcený zásah do dramaturgie hra bohužiaľ neprežila. Tri ťažké šifry za sebou spoľahlivo zabíjajú väčšinu tímov. Taktiky s nápovedou zlyhávajú na tom, že tímy nevedia, že nič ťažšie ich už nečaká. Tímy sú vyčerpané, mnohým asi chýba možnosť načerpať nové psychické sily na tých pár jednoduchších šifrách, ktoré teraz smutne čakajú na konci. A nám už ostáva len smutne hľadieť na vývoj situácie.

Nakoniec sa predsa len začne blýskať na lepšie časy. Chlýftým kladie slečne Marplovej najužitočnejšiu otázku hry a dáva 9ku. Ešte je priskoro na nárek sa konečne po pár hodinách odhodlávajú brať nápovedu a vyrážajú tiež na 10ku. Postupom času sa k nim pridávajú ďalšie tímy.

No tu prichádza k druhej z dvoch chýb, za ktoré môžeme: ukazuje sa, že z viacerých dôvodov je šifra 10 pre tímy v teréne nezvládnuteľná. Dôvody už odzneli, ako v tejto reportáži, tak v diskusii (pekne to zhrnul Héra), chybu beriem na svoje plecia.

Kombinácia 9+10 tímy na dlho spoľahlivo zabíja.

Na hodinkách svieti 06:50 keď na stanovište 11 prichádza prvý tím, a tým je nečakane CS spojka. Ich šok z prvého miesta je porovnateľný s našou radosťou. Na rozdiel od nich vieme, že majú pred sebou už samé zvládnuteľné šifry. Naše odhady časov presunov im dávajú reálnu šancu dokončiť.

CS spojka veselo postupuje ďalej. Okolo desiatej sa cez 10ku a na záverečné druhé miesto dostávajú Nažerme sa a poďme. O 10:45 je už CS spojka na poslednom terénnom stanovišti, čo by kameňom dohodil od cieľa, a celý organizátorský tím už len hypnotizuje notebook s SMS bránou a drží palce. Ešte je priskoro na nárek ako tretí a poslední prichádzajú o 11:18 ku VŠVU, Nažerme sa a poďme do bazéna a o chvíľu nám volajú, či sa ešte majú prejsť na Kalváriu.

To už je CS spojka v cieli a sedí nad záverečnou šifrou. Po chvíli Bea navrhuje "a čo tak skúsiť heslo srnka?", no iný člen tímu to okamžite zavrhuje s tým, že písmenká nevyzerajú na posun... a väčšina organizátorov v okolí sa už len snaží nesmiať. Skôr či neskôr však príde aj na srnku, a máme víťaza.

V historickom okamihu na záver hry prítomné tímy barbarsky zožerú posledný ukuflák na svete (podrobnosti v spísanom deji, keď bude).

Ešte zozbierať zadania, upratať priestory cieľa aj hlavného stanu...

... a môžeme ísť spokojne spať.