spísal MišoF, 11. októbra 2006

Osemdesiat úloh.

V online časti sto šesťdesiat tímov riešiteľov. Dvetisíc štyristo pätnásť chybných pokusov o aktiváciu úlohy. Takmer sedemtisíc päťsto pokusov odovzdať riešenie. Z nich takmer dvetisíc úspešných.

Pár nocí strávených chovom tamagoči, darovaná krv, sedemnásť vtipov o zajacovi, ICQ s náhodným človekom v Kyjeve či Bukurešti, lámanie RSA, rozpoznávanie krasokorčuliarskych skokov, experiment s desiatimi knihami, jednou policou a jedným červíkom, fotka s rozbitým vajíčkom na hlave, behanie po hypermarketoch s papierom s čiarovými kódmi, do banky zas za UV lampou, písanie mailu do Argentíny a neprehliadnutie ani tej najmenšej bodky.

Spisovanie žiadosti o peniaze od nemenovanej nadácie. Akčné doplnenie chýbajúcich údajov v priebehu pár hodín. Vymýšľanie rodinnej histórie. Vybavovanie s kopou úradov. Písanie siedmich blogov. Nie hodiny, ale dni strávené vyrábaním, testovaním, doladovaním, zahadzovaním a zverejňovaním nových úloh. Pár prechádzok terénom pri výbere trasy. Na poslednú chvíľu naháňanie betatesterov na finále. Počas hry vstávanie (po polhodinke spánku?) o druhej ráno a rýchly presun do cieľa kvôli Prahorám, ktoré nevedeli slušne počkať do rána a silou mocou chceli vyhrať už o tretej v noci. Zaslúžený guláš v cieli.

Bezmála tri mesiace života.

Skvelá zábava.

 

Toto je taká moja súkromná úloha. Zamyslieť sa nad tým, čo sme porobili, a skúsiť z toho vybrať to, čo považujem za najlepšie. Nemusíte so mnou súhlasiť, každému sa mohlo páčiť niečo iné, snažili sme sa o široké spektrum úloh, aby si každý našiel "to svoje". Toto sú "tí moji" kandidáti na sieň slávy:

Prvé miesto dostane book. Julkin nápad s grafickou šifrou s názvami známych diel v texte. Najskôr navrhujem obmedziť to čisto na Shakespeara, ale má prikrátke názvy hier, takže vyhráva Verne. Skvele som sa bavil pri písaní textu (všimnite si "stredu"), možno sa mi aj podarilo štýlovo sa trafiť medzi verneovky.

Vznikla pomerne ťažká dvojstupňová šifra. Prvý krok bol po odhalení už evidentne správny: v každom odseku jedna verneovka, nezvyčajné slová ako meteor nemohli byť náhodou. Ale čo potom? Až nápad prejsť na grafické riešenie prezradí výsledok. A opäť jeden krásny detail je spôsob, akým vznikne prvé písmeno R.

Na book som hrdý.

Teraz už mimo poradia. Moja minimalistická šifra seq. Jediné, čo riešiteľ vidí, sú postupnosti čísel. Ale tie pri bližšom skúmaní hovoria natoľko výraznou rečou, že je len jedna možnosť. Hracia kocka.

Potom je tu Jankino kraso. Princíp geniálne jednoduchý. Pomenuj skok a máš to. Ale realizácia úžasná. Jednoducho stará známa v takom novom šate, že sa za ňou na ulici všetci otočia.

Z terénu Monikino bludisko maze3. V záverečnej verzii krásna grafická šifra. Napriek "do očí bijúcim" písmenkám robila testerom aj tímom v teréne problémy. A podobne ako u iných dobrých grafických šifier, aj tu funguje aha-efekt – správne riešenie je natoľko logické a jednoduché, že to až pekné nie je :-).
Inak, len hod mincou rozhodol, že táto šifra skončila v teréne a nie na tričku. Mali sme šťastie, na tričko by jej bola škoda.

Po piatu šifru siahnem opäť do terénu a vyberiem noise5. Po skúsenostiach tímov s predchádzajúcimi noisami sme jednoducho neodolali a dali nejaký "náhodný šum" aj do terénu. Chcel by som vidieť tváre tímov po pohľade na toto zadanie. Po obsahovej stránke etuda z klasických šifrovacích postupov, morzeovka a Braillovo písmo, teda súčasť povinného arzenálu. A klasická dvojstupňová šifra, kde sa prvý stupeň dá teoreticky preskočiť, lebo obsahuje nápovedu na druhý.

Do terénu išla asi trinásta verzia zadania, stále sme niečo ešte prerábali, aby bolo správne riešenie očividnejšie. Posledným krokom bolo naváhovanie šumu medzi pásikmi morzeovky tak, aby boli pri pohľade zboku viditeľnejšie. A podľa mňa všetky kroky výsledok postupne zlepšovali, a v teréne vyzeral noise5 presne ako mal.

Tak, a to je sľúbených päť podľa mňa najlepších. "Pred bránami finále" toho ešte zostalo veľa: microdot z novín, bludisko s krompáčom, bludisko so šípkami, popis mojej cesty do školy, z terénu československá šifra a graf s asociáciami... Ale to je len dobre. Najlepšie by predsa bolo, keby som si nevedel vybrať z osemdesiatich možností, nie?

 

Ešte jedna vec stojí podľa mňa za spomenutie. Počas online časti sme si vlastne zalúštili aj my. Ako? Neraz sa stalo, že tímy začali húfne robiť veci, ktoré sme nečakali. A vždy sme si dobre precvičili naše mozgové závity, kým sme odhalili, kde je pes zakopaný.

Napríklad nie je vôbec prekvapivé, že medzi neúspešnými aktivačnými kódmi je "abrahamhaluz" (35 tímov) či "abramoprocvl" (20 tímov), ale čo tam robia "ctrlinitstop" (17 tímov), "etudastvrtok" (13 tímov), či "topcoderopen" (12 tímov)?

Prečo v úlohe zoznam (kde je text "Na vyriešenie tejto úlohy..." a riešením slovo bacilonosičstvo) toľko tímov odovzdáva slovo ATLAS? Alebo v úlohe s americkou morzeovkou slová RUSKY GENERAL?

Prečo v úlohe, kde sa robil kvíz o tímoch a hľadalo sa 10 odpovedí na otázky, mnohé tímy zrazu začali odovzdávať sedempísmenné odpovede?

Schválne, ak vám ešte bolo málo Haluze, zodpovedzte si aj vy tieto otázky :)

 

Pôjdeme do toho o rok znova? Po skončení online časti som povedal, že nikdy. Po finále, že áno. Teraz vravím, že o trištvrte roka uvidíme. Ak áno, nebude to rovnaké. Ani iné. Nápady už sú, nechajte sa prekvapiť.