-
TEAM: Pääjohtaja - Ľuboš, Bob, Korki, Jany, Milan + Peťo (priateľ na telefóne)
DÁTUM: 7. - 8. október 2006
MIESTO: Bratislava a okolie
ÚVOD: Keď umrel dedo Haluz, bola to smutná udalosť. Za tých pár dní, čo sme ho poznali sme si ho stihli obľubiť. Jeho úlohy zadávané zo záhrobia nám príjemne vypĺňali celé dni (niektorým i noci), a tak sme sa nemohli dočkať, kedy nastane ten správny deň aby sme si uctili jeho pamiatku. Ako sa pomaly ten deň blížil, tak sa zoceľoval i náš team. Pribrali sme nového člena - Milana, ktorý preukázal neuveriteľnú zažranosť do riešenia. Riešenie úloh mu navyše spôsobovalo radosť a v neposlednom rade dal úlohy Miss a Šutre, na ktorých sme si my vylámali zuby, a tak sme hneď vedeli, že to je človek, ktorého hľadáme na doplenenie našej štandardnej štvorky. Týždeň pred samotným dňom uctenia si pamiatky deda Haluza si ešte zaopatríme prekrásny teamový kameň hmotnosti 3,33 kg (nápad s teamovým kameňom považujem za najromantickejší prvok aký sa kedy na šifrovacej hre vyskytol a neviem si predstaviť vec, ktorá by ho prekonala) a sme pripravení. Ja, Bob, Jany, Korki a Milan odhodlaní pátrať po dedičstve deda Haluza a odpoveďou na jednu zásadnu otázkou: Ako vyzerá Lenka?
1. ŠIFRA (15:40-16:08): Na štart prichádzame s dostatočným predstihom. Vládne tu príjemná nálada komornej akcie, čo sa mi nesmierne páči. Niekde cestou sa ku nám pribalil bratranec Peťo, a tak ho pasujeme za priateľa na telefóne. Milan sa mi zveruje so svojim skromným cieľom prispieť výrazným spôsobom k vylúšteniu aspoň jednej šifry. Upokojujem ho, že bude stačiť, keď bude hýriť optimizmom, keď sa nám nebude dariť a také prispenie bude dostatočné. Povinná fotka a začíname. Hneď prvou vetou nás organizátori rozosmejú. "Hľadáme Abrahámovo dedičstvo, vynález, ktorý zmení razom budúcnosť i minulosť", he, tak to je dobré. Dostávame šachovnicu s odkrytými políčkami podľa kvalifikácie. Na nej sa postupne budú odkrývať políčka a niečo sa tam prečíta. Nuž, šifra jasná, len potrebujeme nejaké písmenká. To netrvá dlho, takže keď nám výjde "neďaleko Horvátovho kríža", tak vyrážame. Jany ešte ostáva, aby postrážil zvyšok. Keď sme takmer pri Horvátovom kríži, tak Jany upresňuje, že treba hľadať drevený mostík, čo však v tej chvíli ale tušíme aj sami, lebo sa tam hromadia ďalšie teamy. Začiatok v pohode.
2. ŠIFRA (16:45-17:17): Druhá šifra nás hneď zaujme. Sú tam tri úlohy, tak si to pekne rozdelíme. Ja s Milanom beriem Flotilu, Korki s Janym Sudoku a Bob Fillomino. Prvý zriešil Bob Fillomino, vzápätí dávame my s Milanom Flotilu. Potom si len bolo treba uvedomiť, že riešenie sa číta po stĺpcoch a zrazu sme to mali a ani sme sa veľmi nezapotili. Ďalší cieľ je Haluzického pomník. Pred hrou sme sa bavili, že by to bol dobrý cieľ, tak už vieme, kde to je a rovno vyrážame. Po ceste stretávame organizátora, ktorý nás fotí odpredu a odzadu. Pýtam sa ho na Lenku, ale stiahne reč na Prestona, zjavne ho má radšej. Je príjemný jesenný večer.
3. ŠIFRA (17:41-17:49): Na Haluzického pomník prichádzame ako desiaty team v poradí. Prečítam si prvé štyri slová a postup riešenia je jasný. Na zozname sú slovenské slová, ktoré treba preložiť do češtiny. Na túto úlohu máme najdokonalejší team aký kedy mohol existovať. Jeden rodený Čech, žijúci v Čechách, traja rodení Slováci žijúci v Čechách a jeden rodený Slovák žijúci na Slovensku. Dokonalé. "Bobe, ako sa povie pancier po česky?" -"Pancíř." -"Nie ten pancier, čo má tank, ale ten, čo má korytnačka." -"Jo ten co má želva, tak to bude krunýř." -"Bobe, a ako sa povie tvár?" -"Tvář." -"To hej, ale myslím také to iné slovo ako to začína na O." -"Jo, to asi myslíš obličej." -"Áno, to je ono a gróf?" -To bude asi hrabě." -"Čo to je hrabě?" -"To je taký ten šlechtic." -"A kto je potom kníže?" -"To je taky šlechtic." -"Hm, a ktorý z nich sa po anglicky povie earl?" -"Tak to bude spíše ten hrabě." Tak takto to nejako vyzeralo pri lúštení. Toto sú nesmrteľné dialógy, ktoré nás rozosmievali a na ktoré len tak nezabudneme. Nálada v teame výborná, pohodička. Ide sa po žltej na Račí potok.
4. ŠIFRA (18:32-18:47): Bleskové zriešenie trojky nás vyhupne na priebežné tretie miesto, čo nás poteší hoci o nič nejde. Prechod na štvorku nám trvá hodnú chvíľu, ktorú si krátime vyslovovaním slova Pääjohtaja rôznymi spôsobmi. Jednoznačne víťazí spôsob výslovnosti a la metalová skupina s chraplavým prefajčeným hlasom v Milanovom podaní. Šifru nájde Milan, my sa zatiaľ usídľujeme na ceste. Prečítajúc si text prvýkrát je nám jasné, že relevantné veci sú v ňom dve - počty a názvy zvieratiek. Preto ich hneď vypisujeme a hľadáme nejaké súvislosti. Nedarí sa to, keď v tom nám príde divné, prečo tam je zajačica a nie zajac. Niekde v tom momente už Korki vypisuje druhú polovicu zvieracich partnerov a číta riešenie. Nasleduje bleskové zbalenie a odchod na päťku. V tričku už je zima, a tak si obliekam bundu. Zapadá slnko, ale uprostred hory to nevidíme.
5. ŠIFRA (19:16-19:42): Piate stanovište sa nachádza pri jazierku Vydrica. Počas cesty k nemu sme presvedčení, že pre zadanie sa bude musieť doplávať. Evidentne na to poukazuje aj povinná výbava - plavky, uterák a čisté oblečenie. Preto nás trocha sklame, keď ho nájdeme položené na vodojeme. No nič, plavky sa odkladajú na neskôr. Okrem nás tu zatiaľ lúštia ešte dva teamy, takže máme podozrenie, že sa stále držíme dobre. Zakladáme tábor a začíname lúštiť. Milan v tom momente oznamuje, že sa mu vylial vo vaku liter kávy, a tým sa stará o okamžité uvoľnenie nálady. Svojim vykladaním vecí a pomenúvaním, čo všetko má kávový nádych nás rozosmieva. Zadanie šifry mi pripomína dúhovú fintu z minuloročnej Bedny, a tak čakám len to najhoršie. Na druhej strane do očí bijúca nápoveda vo forme farebného slova POZOR jasne evokuje posun písmeniek podľa farby. Najskôr teda skúšame túto druhú možnost a prekvapivo to funguje. Je to fajn, opäť žiadny zákys.
6. ŠIFRA (20:26-20:46): Cestou na šestku Korki stratí bundu, tak sa s Janym vrátia ju hľadať. My medzičasom vyzdvihujeme šifru. Šestka to je taká divná šifra, ktorú veľmi nemusím. Ja takýmto šifrám totiž neverím. Slečna v šatách tvaru A síce vyznieva naozaj okato, navyše názov šifry MAZE3 jasne evokuje, že riešenie sa odvíja od nájdenia cesty bludiskom, a aby toho nebolo málo, tak nám i vyšlo riešenie PÁNOVAL, ale stále tomu nemôžme uveriť. A tak na tej šifre sedíme ešte asi 10 minút a rozmýšľame, čo by to mohlo byť. Keď na nič neprídeme, tak si zbalíme a vyrazíme na Pánovu lúku. Zase to ani nie je tak ďaleko. Chálujem bagetu. Začína pršať.
7. ŠIFRA (21:32-22:25): Na sedmičku prichádzame ako druhý team v poradí. Pred nami sú len Prahory s viac než hodinovým náskokom, čo sa nám nechce veriť. Horšia časť z toho je, že nemôžeme nájsť zadanie šifry. O správnosti miesta nás ale presvedčí nálepka deda Haluza na šipkovníku, a tak hľadáme ďalej. Nakoniec hlboko v húšti šifru nachádzame a sadáme do pripraveného úkrytu ju riešiť. Prvý dojem je veľkolepý. Tá šifra je impozantná. Jeden veľký graf s množstvom spojovníkov a okienok plných otazníkov. To množstvo otáznikov robí tu šifru na prvý pohľad neriešiteľnou. Napriek toho sa do toho púšťame. Identifikujeme Černobyľ, atóm, elektráreň, elektrinu. V druhom kole oltár majstra Pavla a Levoču. Ale aké dvojpísmenovo slovo začína na š? Tam okolo Levoči, tak še vodá točí. Smiech. A už to ide. Half-Life, life, život, voda živá, Aneta Langerová. Smiech. Parta zfetovaných negrů, letpampa. Smiech. Ježiš, Jozef a Matka Božia dáva klúčove slovo MÁRIA. Voda, zdroj a žaba dáva zase kľúčové slovo STUDŇA. Jasné, ide sa do Mariánky na Svätú studňu. Keď však pozrieme do mapy, tak to je na hodinu pochodu, čo sa nám zdá príliš ďaleho. Navyše, po skúsenostiach zo Svíčok, kde sme si dali dvojhodinovú prechádzku "tam a zase zpátky" sa nám do tej Mariánky veľmi ísť nechce. Našťastie objavujeme prepojenie cez muzikály a asociáciou cez vlasy nahradzujeme studňu prameňom. Máriin prameň je hneď za rohom, tak tam vyrážame. Ani sme si nevšimli, medzičasom prestalo pršať.
8. ŠIFRA (23:18-02:12): Na ôsmu šifru prichádzame tesne pred polnocou. Sme stále druhý v poradí. To je príjemné. Šifra je tiež príjemná. Text, ktorý sám opisuje ako sa má riešiť, také su najhoršie. Čítame to viackrát ale nič neobjavujeme. Obrovské množstvo čiarok a bodiek v texte zvádza na morzeovku ale nič rozumné z toho nedostávame. Prvý zákys je na svete. Zameriavame sa na zvláštne slová v texte ako strigôň, intrigy, triky a všímame si nadmerný výskyt číslovky TRI. V tom, že sme na správnej ceste nás utvrdí aj zmienka v texte o tom, že "ani neviete KOĽKO toho hľadáte" a výskyt stanoviska Tri duby neďaleko nás. Napriek obrovskej snahe však nič prečítať nedokážeme. Po dvoch hodinách nad šifrou sa Jany odhodlá, že radšej zabehne tie "Tri duby" preveriť. Niekoľko minút po jeho odchode si však všímame JEDNOSTRANNÝ MONOLÓG a ďalšiu číslovku - jedna. Z nej vypadne písmeno O, ktoré sa s našimi trojkami skĺbi v MOST a je vymalované. Balíme veci a vyrážame za Janym. On zatiaľ zabehne na most na Sniežienke a stretneme sa na Troch duboch.
9. ŠIFRA (02:45-03:06): O tretej v noci zakladáme tábor na Troch duboch a lúštime našu deviatu šifru. S úsmevom si čítame, že nápoveda je na Troch duboch, tak obetujeme celú jednu minútu a zabehneme po ňu. Nápadov máme hneď niekoľko. To, že slovo je jeden strom sa nám zdá logické, čo so zvyškom nevieme. Nápoveda je veľmi príjemná a po chvíli Bob hlási, že to má, že tie štvorky sú teda štvorky. Moc tomu síce nechápem, ale keďže je schopný svojou teóriou prečítať slová Koliba a Ježiš, tak mu verím a vyrážame.
10. ŠIFRA (04:28-06:52): Nájsť túto šifru nám dalo teda naozaj zabrať. Pri vysielači na Kamzíku je prekrásny kríž s Ježišom, ktorý sme podrobili dôkladnému preskúmaniu. To nám zobralo dosť síl, ktoré by sme radšej nechali na neskôr. Nakoniec ale našťastie usudzujeme, že Ježiš by mohol byť aj dole na Kolibe, a tak sa vydávame dole. Cestou skutočne Ježiša objavujeme a vyzdvihujeme šifru. Text je jasný a posiela nás na Slavín. Máme veľké šťastie a chytáme prvý denný trolejbus kúsok pred piatou. Team pomaly opúšťaju sily, a tak sa v trolejbuse trocha prespíme. Po príchode na Slavín sa snažíme niečo lúštiť ale mne osobne sa tu nelúśti dobre. Je mi nepríjemné behať medzi hrobmi a snažiť sa z nich niečo vyčítať. To miesto má totiž inú atmosféru, ktorá mi veľmi nekorešponduje s touto hrou. Navyše mi je neskutočná zima. Milan si vyberá povinného jedenapolhodinového šlofíka. Bob prichádza s myšlienkou, že keď je tu tak veľa teamov, tak by sme si mali rovno zobrať nápovedu a ísť ďalej. Potom nasleduje Milana do hajan. Ja s Janym sa snažíme vyčítať niečo z hrobov a aby sme tiež nezaspali, tak cvične opisujeme začiatočné písmená mien všetkých padlých hrdinov. Ako trkvasovi mi vôbec nedopaľuje hint v texte, že treba hľadať miesto odpočinku posledného vojaka. Vonku začína svitať, v našich mozgoch stále tma. Zima dosahuje svoj vrchol. Jedna z výhod dobrého teamu je, že vie vycítiť, kedy je niečo nad jeho sily. To je v tejto chvíli náš prípad. Dohadujeme sa, že ak do siedmej nič nevymyslíme, tak voláme na nápovedu. Tento scenár sa aj uskutoční, a tak síce už s vyčerpanou nápovedou, ale šťastní budíme Milana a Boba a opúšťame Slavín.
11. ŠIFRA (07:22-08:10): Cesta okolo hradu ráno je prekrásna. Pamätám si tieto miesta z vysokoškolských čias, tak je to i taká príjemná nostalgická spomienka. Na zámockých schodoch sa nám nechce hľadať šifru podľa mapy, tak sa rozliezame každý iným smerom a hľadáme šifru viac menej každý sám. Nakoniec ju nájde Bob, ktorý ako jediný neštudoval v Bratislave. To je úsmevné. Rovnako tak i šifra. Noisy sme v kvalifikácií prečítali všetky, takže by to nemal byť problém. Všímame si stredový pás i pravidelnosť stĺpcov. Z toho hneď dostávame nápovedu OŠAHAJ STRED 3 RIADKY. Vyťahujem bagetu a jahodovú čokoládu. Hneď za tým vyťahujem Brailovo písmo a s Bobom a Milanom sa na to vrháme. Akurát to nejako blbo odrátam, a tak stred vychádza trocha posunutý. Síce ten posun nie je veľký, ale stačí na to, aby nám vychádzali hovadiny. Po pár písmenkách je však omyl odhalený a napravený. Pri riešení sa ešte trocha zapotíme, ale nakoniec to krásne výjde.
12. ŠIFRA (08:17-08:43): Za kostol na Hlavnom námestí zabehne Bob a donesie peknú šifru s číslom dvanásť. Skladáme sa na lavičkách na Hlavnom námestí, ktoré sa od mojej poslednej návštevy pred dvoma rokmi teda poriadne zmenilo. Šifra obsahuje nejaký notový zápis a čísla. Keďže čísla sú od 1 do 3, tak by to mohla byť morzeovka. Je ich však dosť málo. Začínám teda vyhmkávať podľa nôt melódiu a po dvoch taktoch je to jasné. Je to Yesterday od Beatles. Rozpomenieme si na prvú strofu a dostávame STARÝ MOST. Prvýkrát voláme priateľovi na telefóne, ktorý už medzičasom vstal s prosbou na slová Yesterday. Vtedy už sme na ceste s tým, že šifru dolúštime cestou. O minútu máme v smske slová naspäť, tak to dopasujeme a upresňujeme riešenie na pilier na Petržalskej strane. Celkom už mám toho dosť, hlavne som dosť uchodený, ale nejako krivkám za zvyškom teamu. Medzičasom sa ukazuje krásny jesenný deň.
13. ŠIFRA (08:54-10:49): Posledná šifra pred cieľom je naozaj pekná. Postup riešenia je hneď jasný, je to klasický tetris s kockami, tak sa na to vrháme. Keďže Milanovi sa do riešenia už veľmi nechce, tak sa ponúka, že zabehne pre nápovedu. Od Peťa dostáva informácie o busoch, ktoré tam chodia a vyráža. Korki, Jany a Bob sa vrhajú do riešenia a mňa príjemné ranné slnko odstreluje na pol hodinku do večných lovíšť. Keď sa zobudím, tak máme zriešenú prvú a poslednú časť tetrisu. Milan medzičasom volal s nápovedou a potvrdil domienku, že tetris sa rieši oddelene po častiach. Beriem si tretiu čas, Jany kreslí výslednú tabuľku s odpoveďami. Tam po chvíli dopasujeme riešenie SASINKOVÁ ULICA, ale odmietame tam ísť, kým to nedolúštime. Behom piatich minút objavujeme i OMAMA a KLOPAŤ, a tak už uznáme, že to je dobrý dôvod skutočne tam vyraziť.
14. ŠIFRA (11:13-11:46): Po príchode do cieľa nebolo treba klopať. Dvere pizzerie Omama boli dokorán otvorené a vo dverách nás čakal organizátor. -"Tak čo, kde ste to vzdali?" -"Aké vzdali, my ešte súťažíme." -"Čože? Aha, tak to potom rovno, dole, hore a tam si niekde vyberte stôl." Sadáme za veľký drevený stôl a dostávame prvú šifru. Je to štvorček rozstrihaný na malé časti, tak z toho urobíme štvorček a je to hotovo. To bola však len prvá časť šifry, tou druhou je akýsi vylepšený poker. Medzičasom dostávame guláš a pivo, takže riešenie je ozaj príjemné. Po chvíli upresňovania pravidiel nás hneď napadá zobrať štyri desiatky, čo je správne riešenie a organizátori nám gratulujú k tretiemu miestu. Gratulujeme si i navzájom, pijeme pivo a čakáme do dvanástej na odhalenie príbehu deda Haluza.
ZÁVER: Dedo Haluz bol beťár a vynálezca. Celý život sa snažil vynájsť stroj, ktorý by zmenil kameň na zlato, ale podarilo sa mu vynájsť len stroj, ktorý mení kameň na čokoládu. Odovzdávame náš teamový kameň a dostávame za to porovnateľné množstvo čokolády. Navyše je k tomu i hra Niagara, ktorú ešte v zbierke nemáme, takže máme dvojitú radosť. Fotíme sa sami, s organizátormi, s pivom. Hra skončila. Čo dodať? Nuž, hra to bola veľmi príjemná a nás teší, že sme ju prešli celú. Osobne som sklamaný, že som nestretol Lenku alebo aspoň iného zástupcu rodiny Haluzovcov. Ďaľšou nevyjasnenou otázkou ostáva na čo boli v povinnej výbave plavky a uterák? Keďže sme mali tretie vydanie odporúčanej mapy, tak je tiež zaujímavá otázka, čože to v nej nebolo? Organizátori totiž pred hrou odporúčali teamom s tretím vydaním mapy orientovať sa podľa šipkovníkov. My sme však hru prešli s mapou bez problémov, akurát sme kvôli inštrukciám organizátorov fotili každý šipkovník. Odhliadnuc od tohto hra bola veľmi príjemná. Mesto, v ktorom sme strávili svoje vysokoškolské štúdia ponúklo príjemný terén, team vystupoval neuveriteľne silno a zohrato, hra bola vyvážená s výborným príbehom a počasie vyšlo dokonalo. Pamiatku deda Haluza sme si uctili a ak nás organizátori o rok opäť pozvú, tak si ju radi uctíme znova. Dedo Haluz je mŕtvy, nech žije dedo Haluz.