Ked sa v okamihu začiatku kvalifikácie zadania nezjavili, s inštinktom skúsených programátorov sme na koniec URL stránky pridali tildu... a po tom, ako sme uvideli text zadania, sme orgom radšej napísali mail. You know, all that blackbox stuff... Asi by sa čierna krabička riešila o dosť ľahšie, keby si ju ľudia vedeli stiahnuť, že? (Trochu nás mrzí, že sme sa od orgov nedočkali žiadnej odozvy. No jo.)
Po pol hodine nás znervóznilo, že tá "jedna triviálna, ktorú tam dajú, aby mal každý dobrý pocit" sa nie a nie objaviť. Ale tímový duch sa nevzdal, dostavili sa prvé úspechy, a po tom, ako sme pochopili princíp čiernej krabičky (morzeovka a kódovanie do trojkovej sústavy), už sme trónili v top ten. A strávili nasledujúcich pár minút vymýšľaním slov, ktoré aj po zakódovaní dávajú zmysel. (Zaujímalo by ma, či si orgovia po súťaži pozerali queries, ktoré tímy spravili... malo by sa z nich dať ľahko povedať, koľko tímov prišlo na princíp a koľko ich "doladilo vstup".)
Tri nekompletné tímy (ksp1 = Kudla Spacák Parazol, ksp2 = Kamenné Schody Pravotočivé a riesky = Možno treba ešte jeden) nastupujú v Bratislave do vlaku. Pražská časť tímov má zatiaľ voľno.
Vďaka výsledku z kvalifikácie oblieka náš tím l33t biele tričká (väčšina z nich nesie logo KSP) a vydáva sa "hájiť farby starej dobrej Bedny" proti fantómovym tímom. Na štarte stretáme Margu, a tak je náš tím kompletný. Bratislavskú časť zostavy tvoria Monika, JanoS, YoYo a moja skromná maličkosť.
Allow me to add a side note. Nechcem tu nikoho urážať, ale príbeh s "najlepšími 18 z jedného a druhého spôsobu kvalifikácie" mi prišiel trochu slabomyseľný. Mám pocit, že keby sa oba spôsoby konali v opačnom poradí, kopa z "čiernych" tímov by skončila v top 18 "bielej" kvalifikácie – koniec koncov, väčšinou išlo o starých známych. Nič v zlom, oba spôsoby kvalifikácie boli zábavné (mať trochu poriadnejšie hľadajúceho agenta, boli by sme čierni, bol na mieste bratislavského kľúča prvý...), ale rozhodne by som nebol rád, keby sa príbeh Bedny premietol do ďalšej reality. Použiť výhru Prahôr ako argument za zrušenie klasickej kvalifikácie mi príde pritiahnuté za vlasy. Please don't do it.
Elitná zostava má aj zodpovedajúci plán: veríme si, že tohto roku Bednu dokončíme.
Pokiaľ viem, tak originálne pravidlá hry HUPO (názov pochádza z "Ponická Huta", kde sa kedysi pradávno konal matický tábor, kde bola vymyslená) sú trochu iné od bednářskych -- v rámci ťahu hráča sa každá figúrka môže najviac raz pohnúť (teda tím má tri ťahy, nie dva), a hra nekončí zajatím figúrky, ale iba obsadením cieľového políčka. Pri úvodnom rozostavení "z terénu" samozrejme takéto pravidlá nemajú moc zmysel.
V rámci domácej prípravy som si cestou vo vlaku do prahy hupo naprogramoval ;) ale hrať s notebookom v ruke sa nám aj tak nechcelo, tož sme to dali klasickým spôsobom. A napodiv to tiež celkom šlo.
Začali sme veľkolepo -- prehrou v asi druhom ťahu. Pri treťom pokuse najskôr chvíľu hľadíme na seba s tímom z českého matfyzu... a hoci z oboch strán zaznie veta "tak s vami teda hrať nechceme", nakoniec spolu hráme a víťazíme. Druhú výhru sme zaznamenali nad Zemljankou, a tak smerujeme k orgovi so šiframi. Ani nevieme, akí môžeme byť radi, že sa nám ušiel "otáznik".
Túto šifru sme dostali ako jednotku, tak nám chvíľu trvalo, kým sme sa rozbehli. Asi po štvrť hodine sme skúsili správnu možnosť, našťastie aj od stredu (kde vyšlo ZABRADLI). Po chvíli neúspešného hľadania chyby v slove EMAUZY pohľad do mapy vyriešil dilemu a hyperaktívna časť tímu sa vybrala po ďalšie zadanie.
Nič prevratne ťažké. Ja som ako prvé skúšal napísať po obvode abecedu a čítať písmená, na ktoré padnú čísla, odradilo ma ale, že dĺžka obvodu nebola deliteľná 26... a to už JanoS hlásil, že mu začína vychádzať tá správna možnosť.
Keďže sme začínali "otáznikom", základný tábor rozložený na trávniku neďaleko Náměstí pod Emauzy sa nepresúval. Akonáhle spojka so šifrou (=ja) prišla späť, začalo sa kresliť. (YoYo ako druhá spojka šiel ešte cestou späť odfotiť tabuľu s padlým Bednářom.)
Monikin postup sa ukázal najúčinnejší, kým sme ja s YoYom veselo gumovali svoje štvorce a JanoS s Margou vystrihovali steny, ona nakreslila riešenie a bolo. Že tam treba vopchať 25 bratov z Bednářskych listov bolo nad slnko jasnejšie, a postup bol predsa popísaný v zadaní. Celkovo jedna z ľahších šifier na pohladenie sebavedomia :)
Spoznať, že ide o mesiace a že sú v správnom poradí, bolo triviálne. Chvíľu sme uvažovali o vyberaní písmen z ich názvov, potom prišiel nápad, že dni. Počty písmen sedeli, spomenutie Vianoc, dubnového "písmeno druhé" a červnového "můžu napsat co jen mě napadne" sedelo so sviatkami, tož sme skúsili (Marga volala niekomu, kto nám ich z jej kalendára nadiktoval) a vyšlo.
Princíp šifry sme dali asi za 5 sekúnd.
JanoS: "Tu je HOVNO!"
ja: "To je dokonca kombo, HOVNO ÚSTA... moment, ono tam naozaj budú takto súvislosti..."
A je to samozrejme HRDLO, keby to nebolo jasné :)
Tak tu sme strávili hodinu hlavne neúspešným sledovaním pexeso-nápadu. Totiž nás dostalo, že sa dali spraviť z obrázkov dvojice. Šípka a turistické šípky, koza a jeleň ako zvieratá, mlyn a zámok ako budovy, olympijské kruhy a reťaz sú zjavne to isté, lipa a melón ako rastliny... a ostala kvapka vody a to jedno, čo nevieme čo je, to bude zjavne posledný pár... a čo teraz s tým? Rozstrihnúť na dve tvarom rovnaké časti tak, aby bol v každej zastúpený každý pár?
Ešte to ale nebolo s tímovým duchom zlé, občerstvenie tela pomohlo aj mysli a prišiel spásonosný nápad so štvorčekmi na mape. Et voilá.
Prekvapilo nás (nie príliš príjemne :) ), že tá ružová čiara na mape, o ktorej sme prehlásili "to bude určite nejaký chodník", je v skutočnosti múr. YoYo si to popri ňom vybehol hore, my ostatní sme zatiaľ chvíľu zohrievali lavičku.
Dvanástka v zadaní bola dostatočným vodítkom k hodinám, a navyše sme podobný typ šifry už viackrát videli. Takmer sme sa nezdržali.
Keby niekoho napadlo poskladať existujúcu časť algebrogramu, mohli sme si ušetriť cestu sem. Podľa Bednářských listov sme sa však domnievali, že 02-stanovíšť bude až osem, tak sa nik neobťažoval. Pohľad na známy "otáznik" nás preto prekvapil a potešil.
Samotný algebrogram dávame rýchlo, čo ale s výsledkom? Písmená zoradené podľa hodnôt nedávajú zmysel. Matická frakcia začína zvažovať krkolomnú možnosť, že v duchu textu z novín treba nájsť alternatívne riešenie, v ktorom niektorému písmenu zodpovedajú dve cifry... a do toho chvalabohu zasahuje Marga, ktorá medzičasom poskladala "ZAVOLAJTE (číslo)".
Ešte jej opravujeme spelling na české ZAVOLEJTE (a rehoceme sa na chudákovi, ktorému dnes možno pár Slovákov predsa len zavolá) a už sme na ceste na štvorku. Stavil som sa s JanoSom o pivo, že sme v top 20.
Pivo je moje, sme dvanásti. Optimizmus však v boji so šifrou rýchlo mizne. Slepých uličiek veľa, správna nie a nie sa objaviť.
Nápoveda po asi dve a pol hodine.
Pohľad po boji: Záměnku sme mali pomerne rýchlo, aj sme prišli na to, že sa hovorí o maliaroch. Len proste naše (hlavne Monikine) skúšanie prefarbovania nikam neviedlo, netrafili sme tú správnu možnosť :(
A samozrejme tu bola kopa iných, slepých ciest, ktoré sme za ten čas skúšali. Podobne ako Jeníčci sme si všimli rovnaké rozloženie figúrok, skúšali sme aj šachové postupy (napríklad kontrola legálnosti postavenia), vybúchať z toho nejako morzeovku ;) a mnohé iné.
Aspoň smiech dievčiny z nápovedy ("Néé! Ne HROCHA, ROCHA!") nám vlial trochu optimizmu... Tož pome na päťku, ešte sme neskončili!
Od pozorovania "prvých 22 písmen abecedy, 25 paličiek" nebolo k riešeniu ďaleko. Po demoralizácii nápovedou na štvorke prichádza ľahšie stanovište vhod, predbiehame zopár tímov a získavame späť sebavedomie.
Berieme ako veľkú osobnú krivdu ;), že po tom, ako sme asi štvrť hodiny čakali na nočnú električku, ju vďaka tomu, že meškala, stihli ešte dva tímy (Jeníčci a Lamy na varanech).
Po prvom pohľade na šifru vyťahujeme notebook (skvele hreje nohy, demoralizuje ostatné tímy a raz za čas je dokonca aj užitočný). Po druhom ho už aj vypíname a odkladáme: "bitmapa" je jasná a použitie reťazca "+MAL" tiež. Mojim nohám je to až ľúto. Čo už, zahrejú sa ďalším pohybom :)
Chceli by sme aj v mene niekoľkých ďalších tímov poďakovať jednému nám neznámemu tímu, ktorý si rozložil tábor presne pri lístočku nesúcom číslo päť. (Áno, ten s najviac azimutmi, áno, ten, na ktorý sa odkazoval začiatočný lístoček.) Vďaka bežnej slušnosti ("nečumíme si navzájom do papierov") sme ich pri hľadaní päťky viackrát oblúčikom obišli... a nenachádzali. Vyše pol hodiny trvalo, kým náhodou YoYo natrafil na osmičku (a onedlho nato sme ja s Monikou konečne našli šestku), potom sa to už rozbehlo. Päťku sme našli až keď už sme mali na ňu myslím tri azimuty a prezreli dosť veľké okolie miesta, kde bola -- vďaka tomu, že spomínaný tím odtiaľ predsa len po asi hodine odišiel. Do lesa sme prišli 2:46, opúšťali sme ho až hodne po šiestej s jemným pocitom krivdy a stratenej hodiny.
Nebyť tej nešťastnej päťky, mám pocit, že to bolo vymyslené celkom dobre. Od okamihu, kedy sme už boli schopní "triangulovať", to bola aj zábava, len namiesto ľahko nájditeľnej päťky na mieste, kde by ju každý čakal, sme (nie vinou orgov) mali my a asi aj pár ďalších tímov depresívny úvod štýlu "blúdim nočným lesom a dúfam, že nájdem niečo, čo netuším ako vyzerá". Čo už :(
K zadaniu šifry osem sme sa dostali ináč ako väčšina tímov: dvomi autobusmi a metrom :) Časovo to vyšlo o dosť viac, ale aspoň si dievčence oddýchli ;) Hlavnou príčinou tohoto postupu však nebola solidarita, ale skutočnosť, že YoYov tip na polohu osmičky bol zlý... a po objavení toho správneho miesta na mape už bolo jednoduchšie doviezť sa ako sa vrátiť. Trochu nás po tom povzbudilo, že sme si vlastne ušetrili trochu času, lebo zastávka, na ktorú sme sa doviezli... ale o tom už neskôr.
Ešte by som chcel dodať, že za svetla to bolo o dooosť ľahšie. Malo to teda taký nepríjemný side effect, že to zobralo lepším tímom (ehm, teda tým, čo prišli do lesa ešte v noci ;)) kus náskoku. Nie že by na tom nejak záležalo, Prahory to nezastavilo ;)
Môj telefónny účet za Bednu je niečo cez 500 Sk, väčšinu z toho som prevolal na tomto stanovišti. YoYo je na tom asi nejak podobne. Achjo, mrcha roaming... ale tu boli mobily naozaj neodmysliteľná pomôcka.
Domáca príprava na jednotku, po zazrení slova "valčík" pri prvom pohľade na zadanie nebolo pochýb o postupe riešenia. Nájsť správne slová ale nebolo zďaleka triviálne, a zase občas sme našli aj viac možností (švédska oceľ? český sen?). Zlomovým bodom bola pre nás "kolínska voda", potom sme už mali KLAMOVKA a Marga, ktorú tento nám nič nehovoriaci string zobudil, zareagovala tak, že vyskočila a už len dobehla k zastávke (pri ktorej sme sedeli, lebo sme tak prišli na toto stanovište) skontrolovať, či sa tam odtiaľto dostaneme.
S haluzením zvyšku to u nás (na rozdiel od pár tímov, ktoré prečesali celú Klamovku) nebolo také zlé, slovo "rodina" sme mali medzi možnosťami, ktoré sa príliš nelíšili od aktuálneho riešenia ;) Pri pohľade na sochu bolo vsjo jasno.
Nápad s inverziou prišiel pomerne rýchlo, a oplatila sa zásada skúsiť každý postup dotiahnuť dostatočne ďaleko na to, aby bolo vidieť, že naozaj nefunguje. Hrubé červené čiary priamo v zadaní boli podľa nás celkom dobre čitateľné...
Prezradíme jednu fintu, z ktorej sa už okolo tohto stanovišťa stal rituál: Ak sa po príchode na stanovište JanoS vyzul, ako na potvoru sme ho vyriešili za pár minút a musel sa zase obúvať. Aj na tomto stanovišti osvedčený postup zafungoval :)
Pri odchode sa nás neznámy tím (ktorý tam už zjavne istú chvíľu pred našim príchodom sedel) pýta, či sme poznali princíp šifry. Radíme, že je to ľahké a že netreba žiadne integrály. Onedlho nás predbieha bežiaca časť tohto tímu, vyriešili to chvíľku po našom odchode. Obdivujeme ich výdrž. Rovnako s úsmevom sledujeme, ako (po tom, ako asi niekde blúdili a dostali sa opäť za nás) zbehnú z kopca na nesprávnu stranu. Z nášho tímu som si to zbehol len ja, takže skóre 2:1 pre nás... a navyše som ich stretol už počas mojej cesty späť hore.
Tímy, ktoré sem dorazili pred nami, si asi budú pamätať YoYov a následný môj záchvat smiechu, keď sme sem trafili. Už pekných pár stanovíšť dozadu sme sa strašili "veď počkaj, toto bolo ľahké, ale ešte stále nebol ten sedemnásťvrcholový zázrak"... a zrazu stál pred nami v nadživotnej veľkosti :)
Mňa osobne pri riešení "zabilo" to, že na obrázku v listoch boli len kovové trámy, no a na vetu o motúzoch som zabudol. Kým sme ešte sedeli pri preliezke a lúštili, proste možnosť "použiť laná" nikomu ani na rozum neprišla, všetci sme sa to snažili lúštiť na modeli, ktorý bol nakreslený v novinách. (Možno toto je dôvod, prečo tá šifra bola nakoniec ťažšia ako orgovia čakali, možno stiahol ten obrázok viac tímov na zlú cestu.)
Anyway, aj tak netuším, ako sa vlastne presne po tých lanách hýbalo. :)
Keď už začalo byť príliš teplo a zásoby kofeínu a teínu sa priblížili nule, tím premohla spavá nálada. Ešte sme skúsili odhaluziť "KAVCI HORA KROVI" a dvaja členovia tímu sa previezli na Kavčí hory (samozrejme bez nádeje, že čokoľvek nájdu). Až nás mrzí, že sme skoro trafili riešenie, dve slová správne, ale na rozdiel od Kavčích hor sme o Pavím vrchu v živote nepočuli. Tož tu bol tento rok náš koniec. Nedošli sme, ale nevadí, bavili sme sa skvele a hanbu sme si rozhodne nespravili :)
Unavení sme mali pocit, že nájsť na Vyšehrade cieľ je asi najťažšia úloha celej Bedny. O venkovnom divadle ani chýru, ani slychu, ešteže náš tip, že letní scéna je možno to isté, bol správny.
Pozreli sme si ešte zadanie poslednej serióznej šifry, poklábosili s pár tímami, poďakovali orgom za skvelú hru... a už nasledoval len obed v reštike a vlak domov. Tak zas někdy... na Tmou, alebo tak nejak. A nabudúce... PRÍDEME DO CIEĽA!