Dankine fotky nájdete na Picase.
Keď toto píšem, môj "šifrovačkový index" je 29, a to už začína byť celkom slušné číslo. Za tie vyše štyri roky toho bolo na šifrovačkách veľa. Niektoré spomienky sa zlievajú dokopy, niektoré zostali doteraz výrazné.
Pár z tých spomienok, ktoré doteraz pretrvali, sa spája s osobnými úspechmi a neúspechmi. Prvá naša terénna širovačka (Bedna 2005), kedy sme ako amatérsky tím outsiderov po hodnej dobe bezradného čumenia bez nápovedy prelomili piatu šifru "kruh", nechali za sebou húf tímov a nakoniec v neoficiálnom poradí skončili kdesi okolo dvadsiatky. Náš prvý "riadny zákys", ktorý sme dokázali zdolať -- "čínske písmená" na Tmou 7, nad ktorými sme strávili tri a pol bezradnej hodiny, kým v polospánku neprišiel spásonosný nápad. A za tým ešte úspešný prechod cez skutočné zabijaky tímov: padajúce čierne štvorčeky a "stred KRUH". (Tmou 7 je zatiaľ na piedestále slávy v mojich spomienkach ako najlepšia šifrovačka, čo som zažil.) Famózny finiš na Svíčkach 2007, vďaka ktorému sme ich pár minút pred limitom nakoniec prešli a skončili na stupni víťazov.
Pár iných spomienok sa spája s zážitkami, nie nutne súvisiacimi so samotnými šiframi či "vychytávkami". Na Tmou 7 tímy sediace na parkovisku, lúskajúce "heslo faseta" z hymny Tmou a horúčkovito rátajúce veky detí, aby stihli nasledujúci odvoz autobusom. Plné KFC tímov cmúľajúcich tiktaky a zazerajúca servírka. "Né, ne hrocha, Rocha!" slová rozosmiatej dievčiny poskytujúcej telefonickú nápovedu. (Kdeže sú tie povzbudivé slová dnes? Binfo si nepokecá, nepovzbudí do ďalšej snahy...) Tímy v bielych a čiernych tričkách na štarte niektorej Bedny, a potom v uliciach Prahy. "Gibson hovno herec!" ma napadne ešte aj dnes, keď vidím chudáka Gibsona. Prichádzajúci nočný bus s nápisom "BYSTRC" po tom, ako sme pred 20 minútami zavrhli metódu po ktorej začalo vychádzať "BYSTRCPR..." ako úplnú blbosť. Zber 200 po zemi rozhádzaných vecí a naskákanie do busu v priebehu nasledujúcich 15 sekúnd, na veľké pobavenie okolo lúštiacich tímov. Otravovanie náhodného človeka v Rožnove pod Radhoštěm cez ICQ, či by nám neodfotil sochu Floriána. Spoznanie obrázku reprezentujúceho Hymnu Tmou na niektorom Sendviči. Pocit, že sme debili, ale fakt totálni debili, pri mnohých a mnohých príležitostiach. Napríklad keď sme si po hodine uvedomili, že tá stolička je vlastne po česky ŽIDle, čo skvele pasuje ku kokrŠPANĚLovi z iného obrázka. Alebo po tom, ako sme sa od iného tímu dozvedeli, že trápne ľahký automat sme tri hodiny nevedeli vyriešiť preto, že sme jeho výstup celý čas čítali v opačnom smere.
Nepochybujem o tom, že do tejto spoločnosti spomienok sa po tejto Bedne zaradí naša nová láska: Bednička.
Na štarte tohtoročnej Bedny sa zišlo železné jadro HALUZe (v zložení moja maličkosť, Monika a YoYo), moja sestra Danka a Tomáš, ktorý väčšinou súťaží za nevšedný tím Hlboko nad vecou. Na štart ideme s kvalitne preštudovanými Bednářskymi listami, plnými bruchami a dostatočnou sebadôverou. Prvá skutočnosť sa neskôr ukázala byť na škodu -- hinty, ktoré sme objavili, nám boli nanič, lebo boli k záložným šifrám (s výnimkou Černého, ktorý bol bolestne očividný), a skutočnosť, že ešte nikde neboli štáty EU, nám kvalitne zavarila na 16ke. Zvyšné dve skutočnosti však hrali v náš prospech, a tak konečné šieste miesto a koniec na poslednej šifre nakoniec neboli vôbec zlým výsledkom. Tretia Bedna, kde som skončil v top 10. Piata, ktorú som neprešiel. Na jednej strane spokojnosť, na druhej ešte stále je čo dosahovať. A tak to má byť.
Štartovacie bingo je našim kolosálnym neúspechom. Chladný analytický prístup "vyberme slová zo zadania a pre istotu primiešajme pár slov zo šifrovačiek v jednom riadku" sa nestretá s úspechom, ani len tutovka "start" nepadla, a tak končíme bingo s trápnymi 2 zaškrtnutými slovami, smutne hľadíme za tímami, ktoré popísali všetky tie stromy, trávy a hovno (ktoré sme zvažovali! :) ) a štartujeme v pelotóne. Prichádzajúca prvá šifra je skvelá. Najskôr sme sa prešli ku kláštoru, ktorý sme usúdili ako cieľ vychádzajúci dosť presne a dosť blízko. Potom zvažujeme, či a ako sa rozdeliť kvôli dvom podchodom, ktoré sme medzi časom namerali, keď mi konečne udrú do očí písmenká odpovedí a s veselými pokrikmi o tom, ako sme s našim IQ 80 testom neprešli mierime k stanovišťu dva, kde na nás čaká Bednička -- naša budúca láska.
Prvé zoznámenie s Bedničkou je rozpačité, dlho sa nám nedarí dostať z nej viac ako stupnicu, no po tom, čo už aj my hudobne hluchí rozoznávame, že občas vydá tóny aj po jednom, a to aj rôzne tóny, dostávame sa k správnemu záveru, že jej treba zahrať stupnicu. Cestou si spievame Bednu od whisky a v jej duchu nejakému tímu, ktorý na nás zamával, "radíme" aby "kopli do tý bedny".
A prichádza dobro a zlo v jednom balíčku. Dobrom je celá A4 inštrukcii k bedničke, ktorá jasne hovorí, že s našou láskou sa ešte pohráme do sýtosti. Dôležité body čítam tímu nahlas, takže klavír neuniká našej pozornosti -- toto sa ešte oplatilo. A zlom je zadanie 3$. Ako sa neskôr dozvedáme, "na poslednou chvíli jsme se ho rozhodli trochu stěžit". Takéto zásahy často nedopadajú dobre, a bohužiaľ pre nás, táto šifra bola toho príkladom. Zrkadlovo umiestnené slová nijak nesúvisia s riešením, odvádzajú od neho pozornosť, a navyše priveľa chýb v ich obracaní tiež pôsobí nie-náhodným dojmom. Až keď sa minuli všetky interpretácie, ktoré pracovali s celým zadaním, prichádza čas na nelogicky pôsobiace osi uhlov. Na počudovanie fungujú, po 1 hodine a 55 minútach vyriešené. O 5 minút na to dostávame ten istý text SMSkou. Tešíme sa :P
Zvyškom kolečka preletíme bez zaváhania, šifrové aj bedničkové úlohy dávame na počkanie, zamilúvame sa do bedničky a začíname fantazírovať, čo nám ešte predvedie. Sokoban? Míny? Poletí pred nami a bude nám ukazovať cestu?
Na štvrtej šifre si vďaka hudobnému hluchu chvíľu myslíme, že počujeme štyri tóny, no po chvíli to opravujeme na správne tri. Chvíľu nám trvá snaha mapovať to na brailla, čo nefunguje. Pozerám sa na to potom ako na substitúciu, hádam E a A, tipujem ZELENA, no vtedy už Moniku napadnú rímske čísla, mne docvakne pattern, a ideme na 5ku. Tam prichádzame s poradovým číslom 31 -- vynikajúce, ukrojili sme kus straty z uhlov, môžeme sa pustiť do stíhacej jazdy!
Päťku dávame skoro okamžite -- po nutnom spomenutí jedného vulgarizmu, ktorý je všade na obrázku, zavrhnutí jednej zlej možnosti a konzumácii jednej čokolády. Príliš nepomáha v poradí, keďže šifra je zjavne priechodzia a ďalej tiahne hotová procesia. Asi v pätnásťčlennom dave prichádzame na šestku.
"TÁ SVIŇA BLIKÁ!"
Skutočne, najnovšia bedničková hračka bliká! Obdĺžniky padli rýchlo, a tak bedničková úloha zostáva zatiaľ nevyriešená, putujeme ďalej. A prichádza zásek číslo dva. Putujúce bodky. Bojujeme s tým. Najskôr skúšame brať celé patterny, nejak ich posúvať podľa šípiek a kresliť cez seba, či to nevyrobí bitmapu. Potom prichádza prvý správny nápad, že sú to pozície bodiek v čase. Stále si ale myslíme, že sa posúva celý reference frame, takže nič nevychádza. Časom prichádza pozorovanie číslo dva: celé sa to dá nasekať na zvislé pásiky, v ktorých je vždy len jedna gulička. A občas prázdny stĺpec. Máme rozdelenie na slová! Niektoré stĺpce sú rovnaké, to bude samohláska, A alebo E. Hmm, ako z tohto dostať A alebo E? Bingo, čo keby tá gulička behala v jamke tvaru písmena podľa šípok? Po 1 hodine a 55 minútach vyriešené. O 5 minút na to dostávame od binfa záchrannú SMSku. Tešíme sa nesmierne :P
Dohľadávanie stanovišťa nás teší, sledujeme cudzí tím ako dôsledne prečesáva plot 16ky a chystá sa vlámať dnu, zatiaľ čo pohodlne berieme zadanie z vrchu rozvodnej skrine a odchádzame. Za sebou ešte vidíme člena cudzieho tímu dokola obchádzať onu rozvodnú skriňu.
Osmička nám trvá zahanbujúco dlho, ale aspoň popri nej doriešujeme obe bedničkové úlohy -- najskôr YoYo s Tomášom odhalili a vyhrali logika, potom ja ako navigátor s YoYom ako expertom na 6 pohybov prechádzame 3D bludiskom. Po tom, ako vychádza červená značka nad Šárkou, hřiště a chytrý přesun měří kilometr, pozeráme do mapy, ktorú sme dostali od orgov. Hřiště na červenej je tam práve jedno. Je to k nemu kilometer. Bohužiaľ nedolúšťujeme a vyrážame, netušiac, že to nie je to správne hřiště. (Škoda chýbajúceho slova "dětské", celý čas sme hľadali športové.) Po vyše kilometri a neúspešnom hľadaní dolúšťujeme jihozápadne a nadávame. Otáčame sa. Po pár minútach dostávame SMS s polohou alternatívnej šifry. Šľapeme nazad a nadávame na zbytočné +3 kiláky a stratu času. Prehľadávame nesprávne hriště, ktoré, nech si org Majda tvrdí, čo chce, v tme na všetok text riešenia sedí. Potom prichádza aj na to správne, vďaka Tomášovej vytrvalosti.
Na deviatke brailla v slepých uliciach dávame okamžite, bez toho aby sme vôbec zistili, že šlo o slepé ulice. Z binfa začínajú byť jasné dve veci. Prvá, máme už výraznú stratu na čelo. Druhá, kameňom úrazu je 11ka, kde sa začínajú hromadiť tímy.
Zatiaľ na BInfo počúvam po tejto Bedne samú chválu, dovoľte mi teda pridať opačný, kritický pohľad. Nepáči sa mi cesta, ktorou sa Bedna vybrala pri nápovedách, omnoho radšej som mal pôvodné "jedna nápoveda a dosť". Teraz vlastne počas väčšiny hry orgovia hovoria, koľko času je podľa nich priveľa na lúštenie. S výnimkou 16ky, kde sme skončili, a 11ky, ktorú sme úmyselne odignorovali, sme vylúštili každú šifru na Bedne. Ale neteší nás, že dosť často sme tým nezískali skoro nič oproti tímom, ktoré danú šifru nedali. Trikrát nám počas hry binfo poslalo SMS počas presunu na ďalšie stanovište. Snáď najviac toto bolelo na sedmičke. Tam sme dve hodiny makali. Celý čas sme robili pokroky, postupne sme odhaľovali nové a nové detaily o tejto peknej ale ťažkej šifre, až sme ju nakoniec prelomili. To nebol zákys, to bolo celý čas lúštenie. Ale radosť netrvala dlho, lebo sa zrazu ukázalo, že podľa názoru orgov sme namiesto toho mohli o päť minút dlhšie sedieť so založenými rukami, či trebárs ísť na pivo. Naša snaha a náš úspech mali nulovú cenu. Motivačný low point celej Bedny, a pre nás príliš krutá daň za to, aby sa veľa tímov dostalo ďalej ako po štvorku.
A druhá vec sú informácie o pohybe tímov. Pre nás bolo branie nápovedy na 11ke takmer jednoznačnou záležitosťou, keď sme videli, že z 18 tímov, ktoré ju vzali, tu 17 ešte stále je. Albert Stallone, ktorí sem dorazili prví, túto informáciu nemali kde vziať, a tak boli zrazu oproti nám znevýhodnení. Toto je problém, ktorý by tiež asi bolo vhodné riešiť -- aspoň tak, že tím bude môcť kedykoľvek poslať SMS s textom "binfo kod_tymu info" a dostane späť počty tímov na jednotlivých stanovištiach.
Expresným vyriešením slepeckého písma nechávame za sebou slušne veľa tímov, a tak pri príchode na stanovište 10 svieti v našom binfe obstojné číslo 22. Klavír nás nenachytal, sme pozorní. Po drobnej odbočke "TORZO FARY" rýchlo vidíme solmizačné slabiky, nápad s hraním na bedničke je okamžitý, a Danka ho podporuje pozorovaním loga. Samotné hranie je trochu problematické, lebo cez všetko štebotajúce vtáctvo bedničku skoro nepočuť. Nakoniec to ale YoYo svojimi nacvičenými pohybmi dáva, a ja sa pripravujem počúvať morzeovku.
"TÁ SVIŇA BLIKÁ!"
Skôr, než sa prepnem POZERAŤ morzeovku namiesto počúvania, je pár písmen v ťahu. Krátkodobá pamäť sa však ukazuje byť v poriadku, podvedomie všetko potrebné zachytilo, a tak máme kompletnú správu a odchádzame na obávanú 11ku. Prešiel zatiaľ len jeden tím, Pomocná škola, a aj tých (správne) podozrievame z nápovedy.
Prichádza najzávažnejšie rozhodnutie Bedny 2009 -- áno nápovede. Dali sme šifre 15 minút, a keď nijaký svetoborný nápad neprišiel, vzali sme nápovedu a šlo sa ďalej. Čisto strategický krok, a musím povedať, že v danej situácii úplne správny. Na to, aby sme bojovali s 11kou a potom došli hru v riadnom čase sme už nemali.
Na dvanástku prichádzame piati -- zjavne už viacerí podľahli davovej hystérii brania nápovied :) Neskôr zisťujeme, že to nebola úplne pravda, zo štyroch tímov pred nami tam už bol jeden, Černý racek, bez nápovedy. Cenzúra Černého je priechodzia, pentomino tiež. Na štrnástke posledná bedničková zábavka: dlho očakávaný Sokoban, ktorý riešime s radosťou a rýchlo. Ešte teraz by som ho dal po pamäti :)
Sto bodov orgom patrí za dramaturgiu použitia Bedničky. Tá bola dokonalá, postupne sa nám odkrývali nové a nové možnosti, a úžas nemal hraníc.
Tempo pri riešení Sokobanu znamená, že na 15ku prichádzame s poradovým číslom tri. Tesne po Drahošovcoch, a rozumne ďaleko za Pomocnou školou. O oboch tímoch už vieme, že rovnako ako my si už minuli nápovedu. The race is on!
Chvíľu po našom príchode sa Drahoš forever balí a mizí smerom na Suchdol. Plní adrenalínu lepíme teleskop, spájame písmená názvov súhvezdí a vyrážame za nimi.
Cestou sa nám raz podarí odbočiť nesprávne. Stretáme Drahošovcov idúcich v protismere, ktorí tiež niekde museli blúdiť. Pýtame sa domorodej dievčiny, tá nás znaviguje vskutku dokonale, a tak ideme priamou čiarou na konci ulice Na Pasece vidíme z diaľky prichádzajúcich Drahošovcov, ktorí opäť niekde poblúdili. Zbiehame na vyhliadku pred nimi a v binfe svieti číslo 2. A Pomocná škola tu ešte sedí a lúšti!
No ale padla kosa na kameň. Skutočnosť, že ešte z Bednářskych listov neboli použité štáty EU (a nedôvera, že by ste ako záložné šifry dávali niečo také ťažké, že by to potrebovalo hint v listoch) nás spoľahlivo odvádzala smerom k hľadaniu súvislostí medzi mapou a zadaním. Máme 26 miest iných ako Praha, na mape máme 20 bodov predstavujúcich dvojice miest + 6 bodov predstavujúcich chýbajúce mestá, tie nám dajú tajničku, asi buď 2+4, alebo 4+8 písmen. A bolo to v keli. Napriek tomu, že sme sem dorazili dobre vyše dve a pol hodiny pred koncom, správny nápad tentoraz neprišiel, a tak sme okolo 11:30 odoslali kapitulačnú SMS a spolu s Drahošom forever vyrazili pozrieť do cieľa.
Tesne pred koncom hry nás ešte hlboko sklamali Prahory a Černý racek, ktorým sa obom tesne podarilo dobehnúť na 16ku a tým nás predbehnúť vo výslednom poradí. Ale aj zo šiesteho miesta sa tešíme, trasa Bedny bola krásna, počasie vyšlo nad očakávanie, a my máme za sebou príjemnú a úspešnú šifrovačku plnú krásnych šifier. Ako je už u Bedny zvykom. Tešíme sa zase o rok :)