Prvé historické víťazstvo nášho mladého a ambiciózneho kolektívu pomáha pri naplneni cieľov stanovených do prvej päťročnice našej existencie. Údernícku formáciu tvorili Monika, JanoS, DankaF, občas YoYo a Yulka, a svojou prítomnosťou na vhodných miestach sveta vypomáhalo viacero najatých (ne)dobrovoľníkov. Z pozície nekompetentného vedenia sa tomu všetkému prizeral MišoF. Alebo tak nejak to bolo. A možno aj nie.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Mno, trvalo nám, kým sme sa rozbehli a pochopili, čo s tým robiť. Ako to už s podobnými šiframi chodí, čítali sme to dokola a dokola, až kým JanoS neodhalil, ako že to vlastne je s tými pekelnými kotlami.
Elegantná steganografia na úvod, chrochtáme blahom. Niektoré pasáže (hlavne "šumí tam v množném čísle") zostanú dlho v pamäti.
Mišofovo hodnotenie: 9/10
Rýchlovka. Správne som pochopil zadanie ("nemajú hodinárstva nejaký default čas na stojacich hodinkách?"), sestra hodila správnu odpoveď, ešte sme narýchlo overili googlom a odovzdávame ako prvú našu úlohu. O chvíľu sa dozvedáme, že vstupenka je vo vrecku, spokojnosť vládne.
Trochu riskantná úloha tým, že je veľa "správnych" odpovedí pri iných pochopeniach zadania. V systéme s jedinou možnosťou odovzdať odpoveď je to asi trochu zbytočne kruté zaradiť takúto úlohu. To je ale komentár k organizačnej stránke, samotná úloha je pekná :-)
Mišofovo hodnotenie: 4/10
Vygooglili sa Pardubice, našiel sa známy človek z Pardubíc, ten si ževraj požičal bicykel a previezol sa tam.
Hja, cestovateľská... No, na úvod asi môže byt, ale potom sa ich ešte nazbieralo až moc. A táto nebola nič extra, tie ďalšie mali aspoň omáčku.
Mišofovo hodnotenie: 9/10
"Užij heslo a slož krychli" sme mali rozumne rýchlo. Aj správnu krychli som mal pomerne rýchlo na svete, len nápad so setmi unikal. Potom na to pár dní nebolo času. Prišli prvé nápovedy, tie mi elegantne potvrdili, že krychli mám dobre. A potom prišla nešťastná nápoveda s I na konci. Tú sme bohužiaľ všetci pochopili tak, že bez ohľadu na to, aký je zašifrovaný text, vždy musí byť na konci dvojica II. A nájsť taký postup šifrovania zjavne nešlo.
Potom ma čakal 9hodinový let Viedeň-Washington (a ďalší 5hodinový do Vegas). Tak som sa vyzbrojil štvorčekovým papierom... a niekde nad Grónskom prišiel spásonosný nápad I odignorovať a riešenie bolo na svete. Po pristátí putovalo SMSkou na Slovensko a tam sa spokojne odovzdalo.
Nebyť tej (pre nás) zavádzajúcej nápovedy krásna šifra, a mať veľa času, tak riešiteľná bez nápovedy. Podľa výsledkov tak veľa času ale moc tímov nemalo...
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Vyrval som zoznam slov, napísal program, ktorý z neho "podojí" vzdialenosti medzi písmenkami (prechádza zoznam, vždy, keď nájde slovo, z ktorého už nevie len jedinú dvojicu, dopočíta ju). Z výstupu som ručne zložil hviezdu, porátal, asi päťkrát skontroloval a odovzdal. To celé za asi 15 minút. Neskromne dodám, že sa oplatí byť jedným z najlepších programátorov sveta :P Škoda, že som tou úlohou nezačal, mohli sme ju mať prví.
Aha, a hlavný problém bol na konci s tým, že po česky je to rumcajS a nie rumcajZ. Našťastie z J na Z sa prejsť nedalo... takže som najskôr dobre dlho kontroloval hvězdu, a potom z vulgárnym komentárom o Rumcajzovi zarátal správnu vzdialenosť a bolo.
Vhodná úloha, dá každý, kto sa do toho odhodlá pustiť, aj také treba. A pekná, skladanie hviezdy ma fakt bavilo, aj lozenie po nej bolo dobre vymyslené.
Mišofovo hodnotenie: 6/10
Princíp "vyplň morzeovku, čiarka má dĺžku 2" odhalený za najviac 10 minút. A... nič. Stojí pred nami milión rovnocenných možností. (Od istej nemenovanej šifrovačky takému hovoríme "lamia šifra" :-).)
Tak sa toho chopila dvorná expertka na lamie šifry Monika. Ako sa jej podarilo prísť na to správne striedanie skúmať nebudeme, ide pravdepodobne o neobvyklú hračku prírody. A to, že bitmapu robili farby a nie bodky/čiarky, to tiež chvíľu trvalo, kým som pochopil, keď mi to vysvetľovala.
Aby som si uchmatol zásluhy, ktoré mi príliš nepatria, tak hrdo dodám, že som to potom bez chýb prekreslil a z hlavy povedal správne riešenie. Hm, nic moc prínos teda... tož všetku slávu radšej prenechám Monike.
Magorovina. Vodítko s počtami písmen hore/dole je nedostačujúce, farby sú zbytočná komplikácia navyše. Šifra nás nebavila. Keby po prvom, elegantnom a samo-potvrdzujúcom kroku takmer končila, bola by omnoho omnoho lepšia a vďačnejšia.
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Bez nápovied sme sa upnuli na názov. Skúšali sme "knižné" šifry, teda vyberanie slov/písmen z vhodných textov. Napríklad žalmov, ktorých je 150, čo na rozsah čísel sedelo. Kríž pôsobil ako prienik dvoch popísaných vecí (teda napríklad slovo ktoré je v oboch vetách). Alebo Vergíliova Bucolica, to tiež je dielo hodné slova pastorálna.
Po prečítaní nápovedy "ů = 60 ú" bolo všetko za pár minút jasné. A keď sme prišli na skutočné použitie slova pastorální, tak som sa vulgarizmom neubránil.
Krásna idea. Zabitá zavádzajúcim názvom. Ak ste si náhodou dali za cieľ tým názvom tímy nasrať, podarilo sa v našom prípade dokonale :) Inak ten názov ani len na riešenie nebolo treba, keď vidím, že z prvých písmen vychádza zmysluplné slovo, tak ho holt doplním.
Mišofovo hodnotenie: 6/10
Najskôr veľa googlenia bez väčších úspechov. Zistili sme, že krčma skutočne voľakedy stála v Prahe a že vystupuje v Hříšních lidech města Pražského. To druhé nám pripadalo pravdepodobnejšie, tak sme si pár dielov (v mizernej kvalite) poťahali a bez výsledku pozreli. Takisto paralelne prebiehajúce googlenie len fyzikov bez jedovej chýše k ničomu neviedlo.
Ale to už bol úspech na ceste. Totiž Monikin kamarát, od ktorého sme ťahali seriál, je momentálne v Japonsku a moc tam nemá čo robiť. A je fyzik. A v šifre sú fyzici, to by on predsa mal dať, nie? Tak mu tá šifra vŕtala v hlave, až ju spomenul svojmu kamarátovi, ktorý je v Prahe a hádajte kde. Takže sme dostali tip, že by tie mená mohli visieť na fyzikálnom ústave. A že je to asi Doppler, aspoň tak sa dotyčnému marí. Tož ale overiť by sme si to chceli. Asi na tretí pokus sa pošťastilo, uvidel som na ICQ online Margu, ktorá je v Prahe. Ukázalo sa, že po ceste to nemá, čas tiež nie... ale zato tam nahnala nejakú svoju kamarátku, a Doppler bol na svete. Všetkým zúčastneným z troch krajín sveta ďakujeme za pomoc :)
Achjo, málo vodítok, moc možností, a nakoniec sme k tomu prišli ako slepé kura k zrnu. Okej, už pár dní poctivo hľadajúce slepé kura, ale aj tak.
Mišofovo hodnotenie: 4/10
S pomocou pár Čechov sme identifikovali všetky pamiatky... a keď ich polohy na mape nič nenakreslili, prišla opäť "lamia" časť šifry :(
Veta v zadaní zjavne upozorňovala na to, že dôležité je to, kde pamiatky ležia... ale čo s tým? Vyskúšali sme si pekne kopu omnoho zmysluplnejších možností ako je tá správna: čísla turistických známok, PSČ miest, telefónne predvoľby, oficiálne čísla jednotlivých pamiatok... Všetky tieto veci sú lepšie ako tá "správna", lebo presnejšie zodpovedajú tomu, kde tá pamiatka leží.
Moc nie. Opäť, ten zaujímavý krok (spoznávanie pamiatok) mal byť tým ťažkým kľúčovým, dať za to skúšanie rovnocenných možností šifru zbytočne zabíja a kopa tímov, ktoré si dali prácu identifikovať pamiatky (a že to pre nás Slovákov nebolo ľahké!), za to nebola odmenená.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Moja obľúbená metóda "čím sa to líši od náhodného šumu?" zabrala naplno. Keď som v tom uvidel dátumy, nahodili sme do kalendára prvých pár, a keď sme zistili že máme piatky a soboty, Monika to doklepla, našli sme prvý ročník Lampy, ktorý tam nebol, a submitli... a prvýkrát máme nejakú šifru ako prví.
Až po funuse sme prišli na to, že názov "Harcov" mal naznačovať nie Lampu, ale nejakú pochybnú "Libereckou tmou", o ktorej som teda dovtedy nepočul. Lampa vraj vznikla vďaka šotkovi, ktorý ju myslím o rok posunul. A tak sa uznávali obe odpovede.
Rozkošná šifra, asi najlepšia z celého Bezvíčku. Plne samostatná, žiadnu nápovedu netreba, krásne riešiteľa vedie od začiatku až do konca, a celý čas je jasné, že je na správnej ceste. Aj nápoveda "+20 000 000" bola krásna.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Postupne odhaľujeme stopy. Masaryk, Radegast, Radhošť, Rožnov, námestie, socha svatého Floriána, patróna hasičov. Našli sme pár mizerne nekvalitných fotiek. Nestačilo.
Tož, oslovili sme cez ICQ pár náhodných neznámych ľudí z Rožnova. Úspech nic moc. Od jedného sme dostali fotku Floriána, ale bola moc zďaleka a tiež na nej nič nebolo vidieť.
Tak sme to pár dní nechali tak. A potom nám došlo, že veď my to vlastne celý čas vieme, a že Florián je určite zobrazený s nejakým ohňom. A prišiel problém, ako popísať nejakú chemickú reakciu, ktorá prebieha pri horení, tak, aby to pasovalo na "P... ...U".
Už to nikam neponáhľalo, lebo už to bolo len za tretinu bodu, tak sme sa tým moc netrápili. Potom som našiel ešte jednu fotku, na ktorej sa pri fakt veľkej snahe dal rozpoznať dom... a dospel k názoru, že to veru nebude žiadna reakcia, ale obyčajný požiar domu. A ešte furt sme to neodovzdali, aby sme príliš neviedli a nedráždili tým zbytočne Prahory :)
Až niekedy po zverejnení štvrtej sady odovzdávame riešenie.
Najkrajšia z cestovateľských šifier, veľká kopa popísaných vecí v zadaní síce jednoznačne určuje miesto, ale aj tak nedáva nič zadarmo.
A ešte musím dodať, že po prečítaní autorského riešenia som (čoby veľký fanúšik Znouzectnosti) sklamaný, že mi z "hodný trpaslík" ten Florián nedošiel hneď. Budem sa musieť kajať a nahrať si opäť nejaký album na môjho ipoda.
Mišofovo hodnotenie: 9/10
Moc sa nám do skúšania možností nechce. Na nejaké hľadanie významu máme informácií málo, logických riešení bez významu (hranie sa s písmenkami) je málo a keď sa minú, nechávame to ležať... až do prvého hintu.
Z hintu "je to naozaj vlnobitie" mi dochádza, ža lozíme po pobreží. A že ide o čas a body. Snažíme sa čo najrýchlejšie doraziť to. Mapy nás klamú: Litva s Ruskom sa na tej nami pozeranej striedali len raz, takže Lotyšsko a Estónsko nechýbali ale mali zlé písmená, Gibraltár nie je Spojené kráľovstvo ale Veľká Británia...
Strápňujeme sa tým, že píšeme orgom, či tam nemajú bug. Nemajú. Ubezpečujú nás o tom. Neveríme im. Ubezpečujú nás o tom. Neverí-... a sakra. Nemajú. Pripadáme si ako totálni magori.
Ale aspoň sme to dorazili ako druhí. Totálni magori, ale s dvoma bodmi.
A orgom sa aj takto verejne ešte raz ospravedlňujeme za nepodložené podozrenie, nami neuvážene vyslovené vo chvíli čiastočného zatmenia mozgu hormónami :)
Krásny nápad, dobrá realizácia, ach len tie mapy keby nás lepšie poslúchali.
A ešte aj dnes som si tu púšťal Buty ako spievajú Do Ruska a bavil sa na nápovedách k Vlnobití. Tie boli fakt že výnimočne pekné... a celkovo sa mi spôsob robenia nápovied páčil. Až na úplný koniec, tam ich bolo snáď až moc.
Mišofovo hodnotenie: 3/10
Za prvú pol hodinu až hodinu po zverejnení úloh kreslíme mestá do mapy, nachádzame trojuholníky, správne chápeme sviatky ako meniny, vidíme, že máme jednu štvoricu a niekoľko dvojíc. A padla kosa na kameň.
Zadanie totiž jasne hovorí, že každý vyrazil na cestu sám vo svoj sviatok, a zaujíma nás kto a hlavne kde sa stretne.
Keď vyrazili v rôzne dni, robiť prienik nakreslených ciest je blbosť, ktorá vôbec nezodpovedá zadaniu.
Náš postup ďalej bol nasledovný: Každý kamarát každý deň navštívi jedno mesto, v poradí, v akom ich má na zozname. (Sú dve možnosti, buď navštevuje len tie, čo si vypísal, alebo navštívi aj tie, ktoré má "po ceste", teda ide rýchlosťou strana malého trojuholníčka za deň. Teda za noc.)
Takto vieme jednoznačne povedať, kto kde kedy koho stretne. A podľa nás je to do slova a do písmena to, čo sme podľa zadania mali zistiť. Len to k ničomu neviedlo.
Keď všetko skúšanie zlyhalo, prinútil som sa vrátiť sa o krok späť, vyskúšať možnosť zadaniu očividne nezodpovedajúcu, a hlboko ma sklamalo, keď z toho tie písmená vyliezli.
Inak nás tá jedna zlá cesta navyše poškodila. Keďže prvá bola až štvorica, a tam čert vie, čo z toho vylezie, skúsil niekto z nás ešte zo začiatku prienik pre dvojicu, ktorá v riešení robila tretie písmeno. No a z tej vyliezlo to "L-s-paličkou-navyše"... čo písmeno nebolo, tak sa na tento postup šťastne zabudlo.
Vôbec. Správne riešenie má byť logické a zodpovedať všetkému v zadaní. Z tejto nemám ten pocit, skôr nás trestala za to, že zadanie poslúchame. A to je fakt škoda. V tej podobe, ako sme sa ju snažili riešiť, by to bola veľmi dobrá šifra.
Mišofovo hodnotenie: 7/10
Za prvú hodinku sme našli morzeovku, v morzeovke chyby, zistili sme, že chyby kódujú opäť slovo PERIODA (ako tam Julka uvidela násobky 7 mi je záhadou) a že sú tam opäť chyby.
A tu to nadlho zastalo. Rozpísali sme si, o koľko je ktorá chyba posunutá v zadani oproti tomu, kde by mala byť. (Druhá možnosť bola: o koľko je posunutá oproti predchádzajúcej chybe? Paralelne sme museli skúšať obe.) A tak som sa s tým občas chvíľu pohral. Časom prišiel objav, že tie posuny sú v poradí 0-1-5-3-2-6-4. Po ďalšej pauze prišiel objav, že tieto posuny zodpovedajú abecednému poradiu písmen slova PERIODA... a to už sme boli skoro doma, nápad sčítať písmená sme skôr či neskôr vyskúšať museli a vyšlo.
Princíp pekný. Potešilo, že naozaj fungovalo to, že tam bude znova a znova PERIODA. Len ten posledný krok mi pripadal zbytočne ťažký a neintuitívny.
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Keď som vygooglil "Polička 555", došlo mi, že podobnú šifru sme chystali na Haluz a teraz ju môžeme zahodiť... no ale aspoň sme to mali bez námahy vyriešené.
Pre zaujímavosť, tu je tá naša. Podľa mňa je naša verzia o chlp krajšia :)
Mladý kapitán Dick zapredal za judášsky groš svoju dušu diablu. Potom si kúpil takú Tatru, čo sa v nej komunistickí papaláši vozili. Mám od neho papierik s obrazom Madony Majstra Pavla. Ešte ma bolia všetky prsty na ruke z toho, ako sme hrali spolu tenis proti dvom jeho kamarátom.
Prileteli sme známym Boeingom Jumbo Jet. Cesta zatáčala v pravom uhle, a za rohom na nás čakali Alibabovi zbojníci. A nastal boj: výstrely z pištolí, rinčanie kordov, potom ktosi skočil do vody a odplával, dvaja odcválali na koňoch a ostatní sme proste bežali preč. Povedal som jej: Popoluškine oriešky ti nedonesiem, ale môžem ťa vziať na výlet slávnou historickou cestou krížom cez celú Ameriku. A čo ona na to? Informovala ma, že už si plánuje tehotenstvo. Keď to počul rozhodca, hneď nariadil pokutový kop.
Berte to ako teaser na Haluz :)
Že Brno bolo evidentné okamžite. Že to Prahory majú za domom tiež. Že je černá lyska Starý Lískovec sme zistili rýchlo. Že Brňáci čo poznáme (a neriešia) sú z Brna všetci práve preč, to sme tiež bohužiaľ rýchlo zistili. Že vedieme a môžeme sa na to vyfláknuť bolo tiež čím ďalej, tým očividnejšie. A tak sa aj stalo. Nikomu sa už nechcelo doraziť tú poslednú šifru, nestálo nám to za tú námahu. A ani nebolo treba :)