Zo "stodvadsiatky" sme neboli múdri, na Rapid si nik nezvládol spomenúť, a tak až pri oktáve Danka krúžkuje yetiho a vyrážame kdesi uprostred štartového poľa. Cestou z ihriska sa nenecháme strhnúť davom vyrážajúcim rovno do kopca, podľa mapy to zďaleka nie je najrýchlejšia cesta.
Rozbeh máme pomalý, chvíľu nám trvá, kým uveríme, že do kravičky sa naozaj sype tráva, a aj potom najskôr skúšame iné princípy automatov, kým odhalíme ten správny. Ale aspoň student-bakalář-inženýr máme na prvý raz správne, nie ako niektorí :-). Cestou preč sa bavíme, že by bolo dokonale zlomyseľné, ak by prvé slovo malo dva možné významy podľa toho či tam dá človek "hovno" alebo niečo slušné.
Pri pohľade na baliacich sa Ešte je priskoro na nárek vyhlasujeme, že to dáme postojačky, a tak sa aj stalo. Cestou sa bavíme, keď nám dochádza, že "Ouzerovi" v sebe tú nulku skrýva snáď trikrát.
Tak tu sme si teda vybrali slabú chvíľku. Spokojne ignorujeme, že orgovia resetujú zámok, a ako blbí sa snažíme vyžmýkať zo zadania priamo číselnú kombináciu. A to by ste neverili, čo sme všetko skúšali. Napríklad ku každej vete asociáciu, pričom musia mať rovnaké dĺžky. "Ledovec" je "kra", "ne tolik hlasitě" je "pst", "soudružka telefonuje" je "cŕn" a "tužka je tupá" ako "kůl". To predsa nemôže byť náhoda, že? :-)
Až po dobre vyše hodine sa dokážeme odpútať od slepých vetiev a cez polo-správne pozorovanie (keď mi je zima aj keď si umývam ruky, tak šúcham rukami, a aj pri stolnom futbale nimi otáčam) sa dostávame k správnemu riešeniu. Užívame si aha-efekt, v eufórii už doladenie netrvá dlho. Po otvorení trezora sme zarazení, že si môžeme zobrať papier, pravidlá predsa vraveli niečo o dvoch minútach. No nič, s papierom spokojne bežíme k zvyšku tímu a až tam ho čítame. No dobre, organizátorka s trezorom z nás musela mať dobrú zábavu, keď sme zistili, čo je na papieri. To som si už ale pamätal začiatočnú pozíciu a dorátal kótu, takže sme boli ušetrení hanebného návratu k trezoru. Ide sa ďalej, síce s dvojhodinovou stratou na čelo, ale ešte so všetkými bodmi.
Prvý level (kočičí hlavy na kočičí hlavy) máme skoro okamžite. Potom nás však dobre dlho poplietlo to, že rôzne "typy" nôh boli v zadaní zjavne zoradené do poradia. Asociácie v druhom leveli sme sa teda dlho snažili namapovať na niektorú z nakreslených nôh a podľa toho nejak použiť číslo od (0 alebo) 1 do 6. A opäť to chcelo čas na opustenie zlého nápadu a jednoduché použitie počtov nôh. Asi pomohlo, keď nám konečne po pol hodine došlo, prečo má zadanie taký tvar aký má, a teda že vidíme jedno a dvojciferné čísla.
Ako skúsení účastníci KN sme už na stanovišti 6 kocku priam čakali. Pohľad na spodnú polovicu zadania to priamo potvrdzuje. Prvý impulz je rozmiestňovať písmená na vrcholy, hrany a steny, to však nie je konzistentné s tučnými číslami v dolnej časti zadania. Omnoho lepšie sú steny 3 krát 3. A všetko pasuje, aj písmenká vytvoria jednotlivé steny kocky, jedna radosť. A tak snáď v rekordnom čase nechávame za sebou túto nesporne ťažkú ale krásnu šifru a plní optimizmu vyrážame po boku Forever Lost do Výzvy.
Forever Lost zostávajú verní svojmu skombinovanému názvu: akčné čelo sa kdesi stráca zo zelenej, a tak ponúkame Lydke, že ju radi adoptujeme, ak sa už nenájdu. Netrvá im to však nijak dlho a o chvíľu sú už aj oni opäť pokope.
Opäť raz sa potvrdilo, že české scrabblenie je pre našinca bolestivé. Písmená Ř, Í a Ž síce vidíme, ale s ničím sa nám nespájajú, a tak si postupne bolestivo prejdeme cez "pätnástku", kráľovskú prechádzku, skoky koňa, solitérové preskakovanie, až aj na tú mriežku príde. Podľa čísel tipujem tri diery, otáčam, z troch písmen dotipúvam "spojen", a ono to zrazu dáva zmysel aj ďalej. Nadávam jak pohan, keď mi na konci ostane šesť písmen tvoriacich slovo "mřížka" :-) Forever Lost už zmizli kdesi v diali, je čas ich dobehnúť.
Samotná šifra nič moc: skoro nič, čoho by sa dalo chytiť, kopa rovnocenne vyzerajúcich možností, a ani po vyriešení nijaká eufória. Ale to sklamanie je spôsobené z veľkej časti tým, akých úžasných bolo predchádzajúcich šesť šifier. Jedna môže byť aj "nič moc", keď sú tie ostatné tak dobré. A skutočne, do konca KN7 sa podobný pocit dostaví už len na 10ke, inak pokračuje vlna eufórie zo šifrovacích lahôdok, ktorými sme stanovište za stanovišťom kŕmení.
Presun berieme kúsok naokolo: po lesnej ceste až k potoku a potom popri ňom proti prúdu, až kým nedorazíme k správnemu prítoku. Rozhodne najzaujímavejší presun, okolitá príroda stála za to.
Posunutie o pol znaku naznačuje klávesnicu, asociácie na čárku sú jasné, a keď jedna z tých dvoch zvyšných začne pripomínať háček, je vymaľované a ide sa ďalej. Danka frfle, že taký pekný kameň na sedenie už len tak ľahko nenájde. Na to jej dobrosrdečne radíme, nech si ho berie so sebou, a vyrážame rovnou čiarou do fajnového svahu.
Hľadanie kóty nás chvíľu zdrží, keďže sa školácky nechávame oklamať predvrcholom, ale nakoniec sme aj toho Toma našli a šifru dostali. Neďaleko sediacim Forever Lost vyčítame, že nás nepočkali už na osmičke :-) a potom sa už púšťame do riešenia. Slepý krtko je jasný od začiatku, správne použitie Brailla dá na seba chvíľu čakať, keďže ono to bludisko na prvý pohľad moc bludiskovo nevyzerá, ale keď nakoniec Janka vyhlási "krtko si určite ide po gaťky!", je po funuse a môžeme na desiatku.
Čítame text, nachádzame 26 slov, mapujeme na ne abecedu. So far so good. Skúšame podľa nich skladať všelijaké slová typu krtek a nora, aj na "krtčí norou" dôjde, ale všetko to dáva podobne znejúce nezmysly. V prvej vete do očí bije slovo "září", ktoré zjavne treba použiť ako mesiac. Hja, kto mal vedieť, že až v poslednom kroku? A na zadanie 6P sme ani nepozreli, takže kalendár, povinné to vybavenie, veselo prichádza k slovu. "Dnes" v "září" je Denisy, aj Nora sa v kalendári nájde, a čo s tým teraz? A tak skúšame čoraz šialenejšie kombinácie, až príde pol ôsma a to je odhadnutý čas, kedy musíme brať záchranu, aby bola rozumná šanca prísť do cieľa.
S odstupom času: princíp vôbec nebol zlý, len možno to chcelo trochu viac jazykového citu a hrania sa so zadaním, aby tie správne medzivýsledky zneli výrazne lepšie ako ostatné dadaistické výtvory, ktoré vznikali čítaním podľa iných slov.
Cestou nás dobiehajú Náreci. Netušiac, že sú na tom presne rovnako ako my (a tak to bude až do cieľa), sa s nimi naháňame až ku stanovišťu. Šifra je fajnová. Oba správne nápady: aj graficky vyrábať zo šnúrky písmená, aj ju šnurovať do topánok, odoznejú hneď v prvých minútach, no vyčerpanie z 10ky si vyberá svoju daň a nik už nie je v stave ich spojiť. Otvárame nápovedu, tá nám ukazuje akí sme blbci, a to nás nakopáva k záverečnému nasadeniu. Šifru už hravo dorážame.
Po prečítaní názvu "ukaž prostřední" ukazujeme správne riešenie, následne dočítame zadanie, interpretujeme ho tak, aby sme naozaj mohli orgom ukázať správne riešenie a spokojne vyrážame do cieľa.
Pred záverečnou úlohou sa rozchádzame so slovami "keby sme sa na niečom mali dohodnúť, je to 'haluz', a ak nám to zakážu, tak 'srnka'". A je po probléme. Až dodatočne sme bohužiaľ pochopili, že správna stratégia bola zostať v izolovanej časti rozvalení na žinenkách tak dlho, ako to len išlo :-).
Po šifrovacej stránke bola KN7 podľa mňa asi tým najlepším, čo doteraz tohtoročná sezóna priniesla. Tá úroda originálnych nápadov by vystačila aj na dve šifrovačky. Aj ich spracovaniu sa väčšinou nedalo nič vytknúť. No a atmosféra cieľa, tým je Krtčí norou unikátna. Klobúk dole, skvelá práca!