MišoF Forišek, Monika Steinová, Julka Lipková, YoYo Šiška
MišoF Forišek, Monika Steinová, Peťo Pierre Gaži, Tomáš Kulich, Mirka Kemeňová
Prvý deň začíname asi hodinku po štarte, v spa bolo príjemne, dobrá sauna nikdy nezaškodí, že? Skúsenosti sa začínajú ukazovať, raketový nástup spôsobuje, že musíme plánovať svoje pohyby po mape. Keďže všetci sme krvnej skupiny informatickej a internet je podobnou súčasťou života ako záchod, môžeme si dovoliť stráviť veľa času cestovaním -- vždy bude online niekto, kto nás pohne. Preto nemrháme peniaze na MHD a pekne chodíme všade pešo. Toto nám inak vydržalo celú hru s výnimkou zbierania kostiček z konečných metra... a potom varana.
Miestami si síce pripadáme ako betatesteri pri tom množstve bugov, čo sa nám sypú na hlavy, ale orgovia sú vždy ochotní a schopní rýchlo zasiahnuť, a tak to až tak nebolí. Zo "zpráv ze hry" a pohľadu na štatistiku sa dozvedáme, že nejde o náhodu, máme nájdených najviac šifier. Celkom dobrý začiatok :-)
Onedlho sa však situácia s časom na Lamy rapídne zhorší: MišoF a Monika odchádzajú do švajčiarskeho Davosu robiť programátorsko/lyžiarske sústredko pre (hlavne) tamojších stredoškolákov. Ešte pred odchodom z domu si všímame práve zverejnených zelenáčov, hádžeme ich na USB kľúč. Na viedenskom letisku väčšina z nich padla, výsledok posielame SMSkou a bratislavská časť tímu doráža zvyšok a šup do Chuchle.
Od tejto chvíle už riešime distribuovane, kedy kto má čas. Za seba a Moniku viem povedať, že my hlavne po večeroch. Do finále sa kvalifikujeme ako druhí, zostávajú nám zákysy na tému čísla, ulice a husle.
Piatok okolo obeda YoYo a Julka odchádzajú do Prahy na Trpaslicon, čím sa ich akákoľvek účasť v tíme končí. MišoF ešte pred začiatkom finále doráža piatu a šiestu vetvu, v siedmej zatiaľ bráni ukončeniu géčko. Monika zatiaľ rieši situáciu okýpteného tímu. Po jej snahe na ICQ sa k nám pridávajú cenné posily z Bratislavy.
Plán je jasný: v sobotu ráno MišoF a Monika cestujú nazad, takže dovtedy ideme dohrať. Geometriu z prvej šifry dáva švajčiarska sekcia. (Viete zostrojiť rovnoľahlosť, ak jediné rysovacie náčinie čo máte je pero a kopa čistých A4iek? Ja áno :-)) Potom chvíľu nechápeme čo ďalej s vetou "Nekrátká hlavní ulice", skúšame to ísť zadať na Dlouhou, potom Prodloužená, a tak ďalej... a nič z toho. Potom si všímame ostatné texty, nadávame si do debilov a začína to ísť. Keď Tomáš príde s "Dlouhou třídou", zapína mi, že to nie sú ulice ale zastávky, a s Monikou to už celé dorazíme.
Druhá šifra je krásnym príkladom tímovej spolupráce. Pomenúvame spoločnými silami obrázky, všímam si, že chceme 9 písmen. Priebežne švajčiarska sekcia berie zverejnenú nápovedu na géčko a dolúšťuje poslednú vetvu nelineárnej časti. Zároveň s nami aj bratislavská sekcia prichádza na správny princíp riešenia Událostí, a za odmenu máme nejaké tie nápovedy.
Takticky usudzujeme, že toto treba dať bez nápovedy a potom to už pôjde dohrať ľahko. Opäť nezávisle na sebe obe sekcie prichádzajú na zapísanie slov do štvorcov 3x3. V Švajčiarsku skúšame čierne písmená invertovať, v Bratislave niekto dostal ten správny nápad (netuším ako, ďakujeme ti, šťastná náhodo), a tak ideme ďalej... prekvapení, že sme druhí za Prahorami.
Prichádzajú melódie a zároveň aj noc a únava. (Švajčiarska časť tímu po týždňovom sústredení, kde toho moc nenaspala, bratislavská po matfyzáckej beánii.) Zdatne bojujeme, takmer hneď vidíme tému čas, získavame dĺžky ukážok, názvy piesní, spevákov, ich texty, roky vydania, čísla skladieb na albumoch, dĺžky skladieb, kombinujeme časy so všetkým možným... a nič nevychádza. Berieme nápovedu a sme z nej sklamaní.
Keď už sa blíži tretia hodina, napadá ma, že "různých generací" z nápovedy môže byť vek kedy to spievali, alebo jednoducho dátum narodenia. Dátumy ešte zozbieram, ale na správne použitie už niet síl. Idem si užiť štyri hodiny spánku. Ráno ešte zanechávam bratislavskej časti zozbierané dáta a utekáme na vlak Davos – Zurich.
Okolo dvanástej v Zurichu letmo kontrolujeme stav hry, a zisťujeme, že bratislavská sekcia ešte spí. Nedivíme sa im. Ideme sa najesť a prejsť po Zurichu. Podvečer sa opäť na chvíľu pripojíme na net a zisťujeme, že bratislavská sekcia úspešne pokročila. Z dátumov narodenia naozaj vyžmýkali riešenie melódií, kapríci boli snáď až príliš očividní (fakt, "očividní" je tu to pravé slovo!) a aj sokoban sa dal, a tak už sa len čakalo na absolútnu nápovedu a paralelne s tým lúštilo. Lúštenie však nedošlo ďaleko, nápoveda prišla skôr. Tým v Bratislave upadla lúštiaca nálada, no a v Zurichu sme už balili veci a utekali na letisko.
Toľko náš príbeh. Tretie miesto si ceníme. Za daných podmienok sme asi na viac nemali, a sme radi, že to takto dopadlo. Ďakujem všetkým, ktorí k tomu prispeli.