Graf závislostí medzi šiframi. V pravom stĺpci finále.
MišoF, Monika, časom aj DankaF, a pomocné sily Julka a Janka
Veľké zlepšenie oproti minulému ročníku. Po prvých dvoch dňoch som chcel Lamí stezkou predčasne vyhlásiť za šifrovačku roka. Potom prišla kopa menších zádrhelov a pár menej pekných šifier, ale celkový dojem ostáva aj tak pozitívny. Good job!
Monika: Moj celkovy dojem: je pozitivny tak ako tvoj. trocha ho pokazili niektore sifry (napr. 26) a finale, ktore mi prislo trochu "odflaknute" a moc novych a peknych sifier som nevidela.
Kopa originálnych a nápaditých šifier, v pamäti ostane starý nápis, luk, excel aj koncert. Takmer nepretržitý "support" a ochota riešiť všetky problémy a požiadavky tímov. A v závere to, že ste mali odvahu zrušiť poslednú šifru.
Nezvládnutá ekonómia herného systému.
Keď sme dokončili piatu vetvu,
dostali sme absolútnu nápovedu. Ukázalo sa, že jediná šifra, kde by sme
ju boli potrebovali, bola zhodou okolností šifra, kde jej použitie
(bez akéhokoľvek mne zjavného dôvodu) pravidlá zakázali.
Keď sme dokončili šiestu vetvu, dostali sme 10 tisíc. Nepoužili sme
z nich ani halier, dovtedy zarobené peniaze nám stačili. Skončili
sme s vyše 13 tisícmi na konte, a to sme vo finále chodili taxíkom
čo sa len dalo, a ešte aj nejaké nápovedy preventívne kúpili.
A pritom stačilo tak málo -- umožniť použiť peniaze na zrýchlenie
presunov pri orienťáku. Terénne autíčko or whatever.
A keď sme už pri tom orienťáku. Zaradiť ho do finále mi prišlo ako extrémne nešťastný nápad. Čakali sme, že finále bude večer, ako hovoria pravidlá. Potom nám bolo nám povedané, že finále je od 11ej doobeda. Prehádzali sme si program, aby aspoň od 12ej do 17ej mohol lúštiť štvorčlenný tím. Mno, nepomohlo. Štvorčlenný tím si prelúštil úlohu 2. A tým to končilo. Zvyšok pôvodne plánovaného času sme strávili tým, že polovica lúšteniachtivého tímu jedla chipsy, hrala Carcassonne a čítala si z nudy na Brave online čo je to petting a kde hľadať klitoris (ževraj na mapy.cz).
Štartová šifra ani nemohla byť lepšia. Šesť krásne ľahučkých šifier prepletených do jedného dokonalého celku.
Spoznať v Krtčí noře podľa obrázkov pesničku bolo fajn, obrázky boli zlaté. Asi stačilo aj pomalšie tempo zverejňovania, u nás to vyzeralo tak, že sme vyzdvihli šifru, išli poriešiť niečo iné, a keď sme sa vrátili, mali sme už riadok a pol obrázkov.
Klikanie do mapy bola otrava. Ale aspoň môžeme potvrdiť, že u nás riešenie prebehlo zamýšľaným spôsobom, teda názov pesničky sme správne interpretovali ako inštrukciu: "Áno, naozaj treba kresliť tých sto adries do mapy."
Matrix sa mi nepáčil. Vôbec. Zadanie nesie mnoho informácie, ktorá sa na riešenie nepoužije: Relatívne veľkosti písma, rôzne začiatky postupností (v čase aj zvislom smere) a rôzne rýchlosti. A aj keď sa len obmedzíme na postupnosti čísel, ešte stále je milión možností, čo s nimi robiť, a tá správna mi nepríde nijak výnimočná. Našťastie si Monika vie s takýmito šiframi poradiť, a nakoniec sme to po dvoch či troch dňoch nejak pretlačili -- ale jediná radosť bola radosť, že už to blúdenie v tme máme z krku.
Po Matrixe bola Bedna dobrým balzamom na dušu. Milé, jednoduché, a tých pár minút čakania, či príde späť esemeska, bolo napínavých.
Hymna ako taká je fajn, celkom sa nám páčila. Ale napriek tomu, že princíp som správne odhadol pri druhom počutí, prelomili sme ju až na druhý deň. Bolo to na naše schopnosti strašne nejednoznačné, keď si to vypočuli štyria ľudia, každý z nich počul niečo iné, snáď len na myši sme sa všetci zhodli. A bez slúchadiel som ja teda nepočul vôbec nič -- jediné šťastie, že sme ju zobrali neskoro večer. Ja robiť tú šifru, neostýcham sa dať tam naplno triangel na všetky miesta. Je trochu škoda, keď je hlavné ťažisko šifry nie vo vymyslení, ale v následnej manuálnej práci.
Úvodná poezie milá a ľahučká. Prahu už mám pobehanú pomerne dobre, takže vylúštené skôr ako dočítané. Na začiatok vetvy vhodné a páčilo sa.
Vzkaz od průvodce bol prvou serióznou šifrou vetvy, a to šifrou veľmi dobrou. Je zjavné, že dôležité sú tie časy, je zjavné, že sú podozrivé (veľa výskytov 52), a keď človeka napadne nakresliť si ciferníky, pochopí, prečo práve 52 a už to doklepne. Pekná šifra, ťažká pre začiatočníka, ale veľmi vhodná pre skúsenejších.
Dlouhý shluk, hm. Postup lúštenia: Hneď vidíme dvakrát 26 písmen, "HINT", "zrcadlo". Časom si všimneme aj "symetrie". Furt nič. Ešte to chcelo uvidieť, že prvá polovica je permutáciou abecedy, a potom to už ide. Hm, ide. No proste skúšal som všetko otáčať, až jedna z tých 8 či 16 možností dala zmysluplný text (odzadu). Nijak nenadchlo.
Starý nápis je jedna z mojich srdcových záležitostí. Najskôr sme samozrejme povinne hodili bruteforce pokus nájsť v tom morzeovku, ale potom prišlo aj na použitie hlavy. A keď som sa donútil uvažovať o znakoch pomocou správnych foném, aha-efekt bol veľmi príjemný.
Poezie2 už nás dlho nezdržala, návodných prvkov bolo dosť, správna možnosť elegantná, pekný záver celkovo asi najlepšej vetvy.
U tvarov sa moc iné robiť nedalo. Len sme si museli po preložení opraviť pôvodné SEZKE na SAZKA. To, že by sa ťažko robil "jednouholník" v strede slova, trochu túto šifru kazí. Aj to, že nie je úplne jasné poradie čítania. Možno moc ťažká a nejednoznačná na úvod vetvy.
Že sú to Nokie hlásim minútu po vyzdvihnutí zadania. (Google na podozrivo vyzerajúce "čísla niečoho" je väčšinou dobrý nápad.) Najskôr skúšame váhy, časom ale prichádza na možnosť "toto bude morse vetva" a morzeovku v typoch. Pôvodné DIDLO si v rámci tolerancie opravujem na SIDLO, najskôr skúšame nesprávne sídlo, ale druhý pokus už funguje.
"Máte rádi" máme rádi, delenie na malé-stredné-veľké je automatika a ide sa ďalej bez zastávky.
Prohozená písmenka dlho odolávajú. Potom je zverejnené nové ľahšie zadanie. Potom znova dlho odolávajú, lebo sa snažím riešiť obe zadania spoločne na základe rozdielov medzi nimi. No a tam sa ukazuje, že v pôvodnom je v slovách "tevev" a "vetiv" len jeden swap, v novom zadaní sú tam už "etvev" a "vveti", ktoré už sú zamiešané viac. Toto ma strašne dlho zvádzalo zo správnej cesty. Dal som to až keď som sa nakoniec rozhodol to ignorovať a riešiť len čisto to nové zadanie. A aj to som to dal wordlistom -- bolo mi jasné, čo sú oddeľovače, a "tribuna" bolo pomaly jediné, čo sedelo na prvé slovo. Velkou Chuchli som sa už neobťažoval dávať slovníkom, len som dal presun a následne overil, že pattern sedí.
Safra šifru dala Julka asi za päť minút, keď po čase opäť zavítala pozrieť, že ako na tom sme. Princíp sa mi páčil, aj keď trochu zle by sa kódovalo E.
Mobilová šifra je už až prílišnou klasikou, a na úvod vetvy možno priťažká pre začiatočníkov.
Excel patrí do malej vzácnej skupiny šifier, kde človek nemá ani šajnu, čo s tým robiť. Dobre, po nejakej hodinke sme boli presvedčení, že graf vieme zreprodukovať a máme teda správne hodnoty, ale čo s nimi? Čoho je 24? Zastávok metra na trase B? Dlho nemáme ani šajnu, o to viac ma ale teší, až príde správny nápad a hlásim, že ja v tom vidím Hradčany. Monika sa síce tvári skepticky, ale za pokus nič nedáme, a ukazuje sa, že fungoval.
Míny boli čisto mechanická záležitosť. Mali byť na začiatku vetvy.
Koncert. Preboha, tam sú akordy! To snáď nemáme spoznať? Hm, dá sa to nasekať na takty, a niektoré sa opakujú, to bude substitúcia. Ale ako z toho vyžmýkať čo je ktoré písmeno? Mno, ostáva len ten notový zápis, respektíve teda frekvenčná analýza. Tak jo, buďme nejakí informatici, google "mp3 to midi" zaberá. Pjeknučké a originálne. A ešte krajšie, keď som si dodatočne uvedomil, že sa tam predsa len tie písmená pomerne ľahko dali aj "počuť".
Trójske stádo nenadchlo. Prikrátky text na to, aby sa s ním dalo čokoľvek iné ako tipovať heslo a postupne to nejak dotlačiť. Ani "trojskykun" ani "mnohotrojskychkoni" k ničomu neviedlo, a dotlačiť to k trafeniu hesla bolo skôr len utrpenie. (A pomedzi to samozrejme skúšať kopu iných možností súvisiacich s pražskou Trójou, šachovými koňmi a podobne.)
"Morseovka" naproti tomu pekná. To, že všetky znaky začínajú čiarkou, je pomerne dobrým návodom.
Monika: Navod pre morzeovku bolo este to, ze dlzky tych veci boli 5.
Takisto súradnice sa celkom dali prežiť, na písmenká sme to preložili rovno, a toho vyslanca tam časom uvideli.
Dvacetšest bola po Matrixe len druhá šifra Stezky, ktorej som mal plné zuby. Ale fest.
Dobrý "trojský kůň" je podľa mňa to, keď sa šifra tvári ako niečo, čo nie je, a treba ju prekuknúť. Napríklad Morseovka z tohto ročníka alebo Hodiny z minulého. Ísť cestou nahádzania kopy nepotrebného balastu, a navyše tým sprasiť pôvodné riešenie, je hnus. Chudáci riešitelia.
Správnu možnosť som skúšal medzi prvými. Nevychádzala. Zo "ZSH(strieška)(možno_v) (hokejka)(pokrútená_päťka)(nedokončená_strieška)(hranaté_u)(možno_y)" niečo uvidieť, obzvlášť ak sa zadanie tvári, že sú to dve päťpísmenové slová, nešlo. Cenou za to, aby boli políčka uložené do sprostej 26ky bolo, že kopa písmen sa už na seba proste nepodobala. Ten istý postup potom vyskúšali aj Monika, aj Danka nezávisle na mne, furt nič. Až niekedy nad ránom mi kubánsky rum pomohol zapnúť dostatočne autistický režim a uvidieť tam Havlíčkovy sady. To už som ale za sebou mal hodiny a hodiny skúšania iných možností, ktorá že to jediná z mnohých a mnohých vecí v zadaní nesie informáciu. Pocity po vylúštení: odpor, ľútosť za strateným časom a úľava, že ďalší hnus máme z krku.
Pražské nej boli celkom milou behačkou na úvod. Síce bez rozmýšľania, ale aspoň sa človek niečo nové dočítal.
Boolovské úložky boli krásne, správna interpretácia dostatočne napovedaná zadaním, a evidentne najjednoduchšia a najlepšia možná, no a hľadanie kóty (presnejšie aha-efekt, keď mi došlo, že ju treba hľadať na hernej mape) čerešničkou na torte.
Fotky moc neoslovili, proste sa behalo po google maps, kým sa fotky nenašlo, nepoznali sme nič z toho.
Monika: Bolo to hnusne. Vobec som sa nebavila. Cumela som do mapy niekolko hodin. Jedina zachrana bola pozerat ostatne timy, co je podla pravidiel regularne a obcas to napovedalo, ze kde je dana vec. [A to slo vdaka tomu, ze sme tu boli tesne po prvych, a zo statistik sme videli, ktore timy si vsimat.]
Asociácie vo farebných slovách potešili, konečne šifra, kde si mohlo paralelne zalúštiť viac ľudí.
Adresy boli nechutné. Princíp bol celý čas nad slnko jasnejší, správne dolúštenie zožralo hodiny. V prvom rade rôzne mapy tvrdili o rôznych cestách, že sú dvojité, a herná mapa sa v tomto líšila od reality. Riešiteľ, vyber si. Tu som si následne zjavne vybral slabšiu chvíľku, keďže pri štyroch pokusoch som sa v tom štyrikrát zamotal, tož som to hodil na krk Danke, a tej to na počudovanie na prvý pokus vyšlo.
Prvý bonus bol celkom milou odmenou pre začínajúcich riešiteľov: začni všetky vetvy, pochop čo znamená, že potrebuješ všetkých 6 kusov, a dostaneš peniažky.
Druhému bonusu nejak chýbala akákoľvek myšlienka, a navyše posledný (jediný?) krok bol duplicitný so šifrou Foto.
No a tretí doteraz neviem, ako sa mal riešiť, ale pochybujem, že správne riešenie bude elegantnejšie ako Tribonova "lama na skale". (Po prečítaní riešenia: Po uhly a ministerstvá ako body na mape sme sa dostali, ale keď to nepasovalo rátané od severu, už sa s tým nikomu nechcelo hrať.)
Pohyblivé stanovište bolo fajn. Pozreli sme súradnice, presunuli sa tam a zistili, že stanovište nikde. Na odkazovači sa Filip smial, u nás našťastie aspoň Danka príbeh prečítala a oznámila nám, že v ňom (hoci sa tvrdilo, že príbeh nebude treba!) bolo niečo o menení sa čísel. Vraciame sa späť, vidím, že to ukazuje na ďalší úrad mestskej časti. Vyberám si nejaký o tri ďalej v poradí a ideme si tam. Po tak desiatich minútach máme zadanie Luku, a prichádza nám Monika. Tým je po prvý krát počas celej Stezky náš tím v sile štyroch naraz lúštiacich ľudí.
Boj s lukom začíname tým, že pozeráme, kde sú použité písmená na klávesnici (keď už tých šesť smerov). Nevidíme nič, myšlienku zavrhávame. Tlačím šesťuholníkové gridy a rozmýšľame. Monika sa jediná nedá odradiť a stále skúša niečo s klávesnicou. Danka prichádza na L/P=ľavý/pravý, a následne Monika už rýchlo doráža správne riešenie. Pri snahe o výrobu textu sa ukazuje, že značná časť tímu má problém rýchlo interpretovať vľavo a vpravo, a tak nakoniec ostáva písanie na mne. Aspoň na niečo som bol v tejto šifre dobrý :P
Chvíľočku sa vytešujeme, keď vidíme, že vedieme. A tu prichádza pohroma zvaná orienťák, ktorú som už vyššie spomínal. Skrátka, zábava pre jeden a pol človeka. A zvyšok tímu môže šunky váľať, a nám ubieha čas čo na spoločné lúštenie máme. Samotný orienťák je taká otrava, že keď máme vyzbieranú asi polovicu plánu a vieme tri písmená naisto (O......E..M) a pár, čo sú asi použité, napasujeme to na Ohradské náměstí v Prahe, a keďže to vyzerá byť rozumne blízko pri teleporte, ideme sa namiesto ďalšieho plahočenia sa previezť tam. Ukazuje sa, že dobre robíme. A stále sme vo vedení, aj keď Nažerme sa a poďme vyzerá byť nepríjemne blízko za nami.
Na káčerov v podstate nie je iná možnosť ako substitúcia, a namapovať poradie vo zvučke na abecedu nám prichádza najlepšie. Zvučku nachádzame na YouTube, a ukazuje sa, že postup funguje. S radosťou ideme ďalej.
ZOO bol Monikin koncert. Kým sme ja s Dankou márne hľadali najskôr Zoo v Kačerove a potom studňu na mape pražskej Zoo, Monika postupne prichádzala so správnymi nápadmi: najskôr dni menín, a následne aj zverokruh.
Kontrolujeme štatistiky. Odchádzame z päťky, na štvorke ešte okrem nás nikoho. Padáme rehotom, keď Monika zahlási, že sa cíti ako Prahory.
Eufória však netrvá večne, z pokoja nás onedlho vytrhnú Nažerme sa a poďme, keď bleskovo prechádzajú cez sériu ľahších šifier a znovu nám dupú na päty. Začína ísť do tuhého.
Poézia s diakritikou. Moja prvá asociácia je diakritika = čísla na klávesnici. Kým sa stihnem spamätať, Monika aj Danka nezávisle na sebe ukazujú, že ich prvá asociácia bola lepšia.
Nažerme sa a poďme šifru berie rádovo desať alebo dvadsať minút po nás. Nič moc náskok.
Neslučná. Je pomerne zjavné, že to bude niečo jazykové. Na zlome slov vidím hovno aj prdel skoro hneď, ale nezapína mi. V podstate nasledujúcu hodinu a pol sa držím tejto myšlienky, len toho na tom zlome nachádzame veľa, a nie a nie v tom uvidieť systém. Ivocí môže byť ovocí, hento nemusí byť prdel ale panel, lotel je hotel... alebo kotel?
A nápoveda sa blíži. Zrazu so spásonosným nápadom prichádza Danka. Z klíča je píča, a už to ide. Priebežne googlime štadión (stadium) v Olomouci (OC), ale potom u mňa zafunguje Delfská metóda, odhaľujem Palladium a bežíme po posledné zadanie. Cestou uplynuli tri hodiny, a vidíme nápovedu. Je ako päsť na oko, proste na plnú hubu hovorí, ako to lúštiť. To je zlé, náskok moc nebude. Čo je horšie (a drsne prekvapivé), u konkurencie vyzerá postup zarážajúco podobne -- rovnako ako my šifru prelomia tesne pred nápovedou. A sme na štarte finálovej šifry, s rozostupom pár minút.
Prvé kroky analýzy sú jasné. Prvý riadok je trikrát dlhší ako druhý, sekáme ho na trojice. Po prečítaní prvých troch hovorím že ide o kódy letísk. Ide. Googlime. Do pol hodinky máme nájdené +- všetky letiská. Po troche snahy z prvých 8 dostávame "POKRACUJ". Tým nám ostáva presne 50 nepoužitých letísk a 25 čísel v druhom riadku. Krásna zhoda. Zdanlivo jasný postup: nasekáme na dvojice, spravíme to isté, a potom ešte raz a hotovo. Tematicky by teraz mali ísť dvojpísmenové kódy leteckých spoločností.
Lenže začínajú problémy. Už u tých prvých 8 letísk to chcelo vhodne voliť, aký názov vziať, a to ešte išlo o 8 z najjednoznačnejšie pomenovateľných. U niektorých letísk nebol problém nájsť aj tri rovnako dobre možné názvy. A za takýchto podmienok robiť druhý krok vyzerá čím ďalej, tým menej možné.
Na finálovej šifre sa medzi tým pomaly zbierajú ďalšie tímy. A keďže ide o výhru, nedá sa prestať. Aj napriek tomu, že nejednoznačnosti robia šifru hnusnou a ťažkou, bojujeme. Upresňujeme názvy letísk, dozisťúvame detaily, rozmýšľame nad inými možnosťami pre druhý a tretí krok a skúšame ich. Nevychádza. Spať idem niekedy po štvrtej, keď už ani mechanické činnosti nejdu.
Ráno zisťujem, že šifru stále nik neprelomil. V pondelok voľných chvíľ už nie je veľa, no čo je, ide nekompromisne do šifry. Stále bez úspechu. Napokon ohlasy tímov donútili Filipa prelúštiť si šifru... a pochopiť, s čím že to vlastne bojujeme. Nasleduje porada orgov. Ja na ich mieste (ale s mojími vedomosťami, ktoré som už o šifre mal) by som ju už vtedy zrušil. Čaká nás ale prekvapenie: ešte 24 hodín a potom vraj nové jednoznačné zadanie. Mno, uvidíme.
Snáď všetky tímy, vrátane nás, ešte stále skúšajú do šifry búšiť. Ale celé to vyzerá tak rozpačito -- ak by to niekto prelomil, vyhrá, a celá Lamí stezka by na víťazstvo nemala žiaden vplyv. Avšak neuspel nik, a je tu utorok 17:00, čas, kedy malo byť zverejnené opravené zadanie. Napokon však orgovia namiesto zverejnenia nového zadania stanovište rušia. Asi to bolo najlepšie riešenie vzniknutej situácie, aj keď z nášho pohľadu sa asi nedá byť objektívni.
Tož sme to nakoniec vyhrali, a pripadá mi, že zaslúžene. Ako prví sme mali dokončených všetkých šesť vetiev, celé finále sme viedli, a ani finálovú šifru sme až do konca nevzdali. Ešte stále by bolo čo na našom výkone zlepšovať, ale teraz to už stačilo na výhru, a z toho máme veľkú radosť.
Monika: Moj kriticky komentar je dopisany. K zvysku som sa nevyjadrila, lebo vacsina nazorov je podobna s MisoFovymi.
Fotky (c) Danka, sú aj na Picase.