Mišofov mobil, plniaci funkciu budíka, na plnú hubu zvoni a vyháňa majiteľa z postele. Ten polozalepenými očami sleduje, ako ruky mechanicky nakladajú posledné veci do batohu a nohy ho nesú na zastávku MHD. Na stanici už čakajú Julka, YoYo a Meri, tím je takmer kompletný. Prichádza však telefonát od Moniky, že práve vstala a pôjde neskorším busom. Tím v počte štyri kusy nasadá do vlaku. Ešte stále sme na tom dobre, spriatelený tím Hrunograbná bufda má momentálne len dvoch členov zo štyroch.
Na tomto mieste podotkneme, že Monika predchádzajúci večer pred polnocou priletela domov zo Švajčiarska a Mišof pár dní pred tým z Mexika (7 hodin posun). Zvyšok tímu bol len bežne nevyspatý.
Vo vlaku z HavlBrodu stretáme pár konkurenčných tímov. Prekvapene sledujú, že nejdeme do Bílku ale vystupujeme v Chotěboři. Tajný plán (kódový názov: obed v "Pančáku" v spoločnosti tímu CSI) vychádza na takmer 100%. Jednu členku tímu síce nebudeme mať nakŕmenú, ale pohoda zvyšných členov by sa dala... ehm... krájať asi nie, ale proste je v tíme správna bojová nálada.
Po obede sa nakladáme do vlaku a presúvame do Bílku. Pri pohľade na neposilnený vlak tvorí Mišof teóriu: asi ho posilnili tak, že zvonku nabili železné pláty, aby sa nerozletel, keď sa narveme dnu. Narvali sme sa. Nerozletel sa. Asi bol predsa len posilnený.
Teší nás odozva, akú vo vlaku a na štarte majú naše letáky a tričká. Haluz zjavne nerobíme nadarmo. Menej nás teší "ťah" orgov Tmou, o ktorom sa až tu dozvedáme. Mno, čo už, niečo s tou ich kvalifikáciou a našou hrou spravíme. Ale pekné to od nich nie je.
Taktika bola jasná, no realizácia zlyhala. Po tímoch v posledných dvoch riadkoch nášho papiera sa zľahla zem. A tak, vediac o žltej značke, sme si čítali o zemědelskom areáli, o pastvinách, o hrázi, ale betónový stĺp sme sa dozvedeli až keď sme zaplnili posledný ôsmy riadok. Čo už. Na "žlté" stanovište prichádzame až šestnásti, celkovo teda tak v polovici poľa.
Celkom milý začiatok. Síce je tu očividná výhrada "bylo letos na Bedně", ale mne to nejak nevadilo. Pekné bolo, že bolo dosť dobre vyladené, aby v priemere oba proti sebe hrajúce tímy získali rozumne veľa písmen.
Mišofovo hodnotenie: 8/10
"Nápovedu" z prvých a posledných písmen čítame rovno z papiera. Ani sme nerozložili tábor, už odchádzame... a samozrejme milo sa usmievame na všetkých, ktorých nechávame za sebou. Prvý, a nie posledný krát nám začína pršať na hlavy.
Ideálna "zohrievacia" šifra, takto to má vyzerať.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Cestou na Ševcovu skalku nás obiehajú budúci víťazi, Ústřední topení +-. Nechávajú nás za sebou s vetou "to víte, my jsme všichni bývalí orientační běžci..." No jo.
Mierna výhrada k umiestneniu stanovišťa. Aj bez riešenia dvojky bolo jasné, že musí byť medzi oboma stanovišťami dvojky. Možností nebolo veľa, a vieme o pár tímoch, čo to odhaluzili. Škoda toho.
Princíp toho, ako fungujú šípky, je evidentný: šípkami sa hýbeme po písmenách, výkričník vyberá. Už len prísť na to, z čoho vyberať. Ajajáj. Skúšame všelijaké posuny v abecede ("medzi zadanými písmenami nie je e"), časom prichádzame aj na to, že sú to úvodné písmená niečoho. Skúšame nejaké príslovia a podobne, no aj tak trvá, kým sa konečne Mišofovi rozjasní a máme to. Zjavne nás predchádzajúce stanovište nezobudilo dosť, Klaudiinu radu zo Siriek sme pochopili až na pol ceste na nasledujúce stanovište.
Elegantná, nie príliš ťažká šifra, pekne spravený hint v novinách. Že sme tu strávili vyše hodiny je čisto naša chyba.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Cestou na stanovište dve členky tímu dostávajú po zásahu sršňom, takže chvíľu trávime namiesto riešenia ošetrovaním. Princíp máme takmer okamžite, do dvoch tretín to dávame "z hlavy", ďalej pomáha google (nechcite vedieť, aký veľký účet YoYovi príde).
Šifra mala zopár drobných bugov. Napríklad: V rovnakom duchu ako lev a tolstoj môže byť k josé a placido správna odpoveď domingo. V startreku bol kapitánom významnej lode aj archer (aj keď Enterprise sa u nás ešte nevysielala). K sínusu (protiľahlá/prepona) a sekansu (prepona/priľahlá) cyklicky pasuje viac kotangens (priľahlá/protiľahlá). Síce chápeme, že s menej slovami by to bolo očividnejšie, ale aj tak sa zdala byť pridlhá, ku koncu až otravná. Hint (počuli sme ho od iného tímu v cieli) bol pre nás Slovákov na pochopenie ťažší ako pôvodná šifra.
Mišofovo hodnotenie: 7/10
Očividná morzeovka. Tentokrát už používame okrem hlavy aj Sirky, spoznávame na obrázkoch hláv bodky a čiarky. Úspešne zabíjame čas kreslením tváričiek na euroobal (na miesta, kde sú mená... neverili by ste, ako pekne niektoré dvojice do seba zapadali), až kým nás Meri nezastaví a nenavrhne správnu možnosť. Dostihol nás práve tím CSI, spolu s ním sa v družnej debate (a my podozrivé indivíduá aj v spoločnom speve) presúvame ďalej.
Krásna originálna morzeovka. Niet čo vyčítať, drží latku nasadenú predchádzajúcimi šiframi.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Príliš nebolo nad čím rozmýšľať. Princíp očividný. "Druhé je L" zužuje počet kandidátov na 3, samohlásky na maximálne 2, z ktorých jeden je zlým smerom. Pre pokoj v duši ešte doriešime zvyšok a vyrážame ďalej. Fráza síce vraví "ani sme sa tu neohriali", ale opak je pravdou. Začína byť zima a tma, takže správna formulácia by bola "ani sme tu nestihli začať mrznúť". cestou zo stanovišťa vyťahujeme a začíname používať svetlá, blíži sa noc.
Nič moc. Nebolo treba moc rozmýšľať. Bez pozerania do mapy to nešlo, takže hint (ak teda "oplatí sa pozrieť do mapy" patrilo k tomuto) bol dosť zbytočný. Už len z L (triviálne) a smeru trasy bolo riešenie takmer očividné. On the other hand, princíp nie je taký zlý, len ste sa s tým mohli vyšantiť aj viac :)
Mišofovo hodnotenie: 5/10
Prichádzame na stanovište. S YoYom v zastávke úspešne nenachádzame zadania (práve veľmi dobre ukryté), a tak obchádzame celú dedinu hľadajúc druhú zastávku. Po neúspešnom hľadaní tím pochopil, že nám nesmie príliš dôverovať, a tak prezeráme zastávku ešte raz, tentokrát už úspešne. Mno, dosť zbytočné zdržanie. Naprávame náladu večerou. Popritom vyťahujeme notebook, preventívne púšťame na sudoku solver a overujeme, že má viac riešení. Falošná stopa zabitá, pravou zatiaľ ide Julka a skoro hneď nachádza tú správnu možnosť. Balíme notebook s víťazoslávnym výkrikom "notebook zase raz splnil svoju úlohu!" a vyrážame.
Na objasnenie, notebook na šifrovačky nosíme z dvoch dôvodov: demoralizuje ostatné tímy (k tejto úlohe prispel aj vyššie uvedený výkrik :) a v noci skvele hreje nohy. Inak je nanič, ale tieto dve veci stoja za to. A samozrejme, dá sa z neho vo vlaku púšťať hymna Tmou :)
Čo sa hodnotenia úlohy týka, hm. Mne príliš po chuti nebola, ale ok. To, že slov bolo 81, bolo dostatočne jasným vodidlom.
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Vyrážame podľa inštrukcií chodníkom, ktorý ide skoro presne SZ smerom, o niečo vyše pol hodinky sme v Lhůte. Vodáreň nikde. Časom nás poslední ešte nie spiaci miestni obyvatelia odnavigujú dole cestou. Popis polohy stanovišťa zjavne viazol, zhruba 1.7 km od Kladrub sú aspoň 3 vodárne, o ktorých teraz vieme, a ani jedna z nich nie je SZ smerom (resp. aspoň dve sú v SZ kvadrante). My našťastie prichádzame ku správnej a berieme zadanie. (Zatiaľ čo YoYo a Mišof idú dozadu k budove, zvyšok tímu úspešne uplatňuje nedôveru získanú na predchádzajúcom stanovišti a nachádza pri ceste zadania.)
Krížovka. Ja celý čas hovorím, že je to naozaj krížovka, no (všetci piati Slováci, navyše ešte nevieme, že najčastejší znak nie je E) nemáme na to, aby sme ju dali. Inšpirovaní Sudoku skúšame iné triky, vrátane konverzie fontu Wingdings späť na písmená. Nepomáha. Po konzultácii s nápovedou (hint a potom riešenie je za 16, nie za 12) porada, potom voláme znova a s komentárom "ak povieš že 'vyriešte krížovku', budeme dosť škaredo nadávať'" riskujeme a berieme hint. Tým je našťastie legenda k prvému stĺpcu, a s prvým stĺpcom je to už brnkačka.
Umiestnenie stanovišťa nič moc, ale v porovnaní s pokračovaním ešte furt dobré. Keby bola šifra v mojej reči, asi by som ju hodnotil vyššie. Takto len toľko, že sa nám nepáčila. Substitučná šifra v trochu inej podobe. Bez zmysluplného textu. Na samotné slová priveľa možností, a keď navyše náš aktívny slovník dosť z nich neobsahuje, nie je to nič moc. Strávili sme tu vyše dvoch hodín a boli donútení použiť hint na šifru, v ktorej odhaliť princíp nebol problém. Ach jo.
Mišofovo hodnotenie: 4/10
Voláme priateľke na telefóne, tá zisťuje, že Cerhovka je potok vlievajúci sa do Doubravy. Vsjo jasno. Nádherne umiestnená šifra v rázsoche stromu na druhom brehu Cerhovky. Počas lúštenia nasleduje prestávka na smiech po výroku "jsem jediná, kdo se brodil přes Doubravu?" od členky iného tímu.
Monika rysuje na pauzák, časom prichádza nápad "priesečníky". Nepríjemné je, že asi až na "nulu" na všetkých číselných úsečkách zodpovedá číslo počtu priesečníkov, takže nás tento nápad dosť drží. Nakoniec ale prichádza správny obrat a vyrážame. Po ceste preč Julka navrhuje pridať do nášho howto ultimátnu vetu: Body ti nič nenakreslia, ale čiary áno!
Fajnová šifra, elegantné grafické šifry sú dosť zriedkavé a väčšinou ťažké.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Liboháj. Nachádzame ho bez problémov. Na mieste sa uplatňuje upozornenie o zradnej mape, žltú značku niekto ukradol. Napriek tomu nachádzame akúsi oplotenú budovu a okolo nej hľadaný háj. Obchádzame pozorne okolo budovy. V priebehu nasledujúcej hodiny prezeráme celý okolitý háj. Okolo pol piatej pre istotu vyťahujeme GPS a notebook. Po nabehnutí mapy na notebooku ukazuje šípka našu polohu -- úplne presne uprostred nápisu Liboháj.
O pár minút, ešte pred tým, ako to zabalíme, porušujeme pravidlá a vchádzame na súkromný pozemok. Samozrejme, šifra je tam.
Toto bol pre nás zatiaľ najnepríjemnejší bod na Svíčkach. Stratili sme hodinu a pol času, podľa nás nie našou chybou. Umiestnenie šifry bolo prudko nešťastné. ABSOLÚTNE NIČOMU by neuškodilo, keby nebola na súkromnom pozemku, ale päť metrov vedľa, z opačnej strany plotu. Takto nám naša poctivosť bola na škodu, a s morálkou tímu to zázraky veru nerobí.
Áno, na poslednú chvíľu sa zjavil oznam, že Zákaz vstupu na soukromé pozemky a do neveřejných budov se netýká objektů zjevně trvale opuštěných, jako jsou například zříceniny hradů či jiné ruiny. Dávejte zde však pozor na svou bezpečnost.. Vedeli sme, že môžeme ísť do zrúcanín hradov, ak bude treba. Ale liezť cez dieru v plote na oplotený súkromný pozemok, a tam zisťovať, či je naozaj súkromný a naozaj trvalo opustený, sa nám naozaj nezdá OK. Podobne, ako sa nám nezdá OK svietiť reflektorom do okien domu pri zisťovaní, či je opustený. A ak aj okolie domu vyzerá byť opustené, ešte stále to nie je oprávnenie loziť na oplotený pozemok k nemu patriaci.
Neviem, ako to tam vyzerá za svetla, možno je to celé jasnejšie. Ale každopádne bolo umiestnenie stanovišťa nevhodné a zbytočne nám pokazilo radosť z hry.
Mišofovo hodnotenie: 0/10
Po chvíli kempenia Monika nachádza správny spôsob čítania. Ako som už písal vyššie, problémom na tejto úlohe naozaj nebolo jej vyriešenie.
Samotná úloha jednoduchá. Nie nutné zmeny, ako napr. "probrav" namiesto "probral", zvádzali k tomu, že tých dôležitých písmen bude viac, ostatní sme skúšali nejaké súčty písmen, a tak. Videl som už aj lepšie, ale jednoduchá a ľahká šifra raz za pár stanovíšť nie je na škodu.
Mišofovo hodnotenie: 7/10
Rímske číslice nerobia problém. Prísť na to, že treba riadky permutovať, chvíľu trvá, predsa len, už svitá, hlavy nie sú najčerstvejšie. No ani vyše polovica textu nestačí na to, aby sme ďalšie stanovište našli. Máme "nástenná informační cedula konečná autobusu" a ešte "ulice" a zo žartu aj "ostrava". Žiadna z ulíc v Chotěboři na okolité riadky nepasuje. Na námestí, kde sú zastávky autobusu, takisto nič. Ešte si telefonicky overujeme, či nie je v šifre nejaký bug. Nie je. Berieme riešenie.
Zlá šifra. Permutácie bez princípu sú vždy škaredé, obzvlášť ak z nich treba skladať nezmysly. Napríklad ulicu v Slezské Ostravě, pričom maximálne tak tušíme, že niečo také ako Slezská Ostrava niekde existuje. A dať ZA permutácie ešte jeden krok... ehm. Neriešiteľné šifry viem vyrábať na počkanie, ale o tom tieto hry asi byť nechcú, že?
Mišofovo hodnotenie: 2/10
Mišof odháňa záchvat spánku a zimy tým, že rovno po príchode zadania sa ide prebehnúť k nápovede. Ešte sa akurát stíha vrátiť a prispieť ku poslednému kroku riešenia.
Veľmi nešťastný text nápovedy. Vzhľadom na to, že sme kvôli nej spravili tri hovory (ja tímu, tím na nápovedu, zmätený tím mne) a jeden hovor nás pri roamingu stojí cez 30 korún, nápoveda zadarmo po telefónu to teda rozhodne nebola. Žartík nepotešil.
Cestou na stanicu po hre vzniká na tému (ne)brania ohľadov na cezpoľné tímy výrok Veď počkajte na Slovensku, papľuzi! Vy si to ešte odseriete! A Pralinky zvlášť!
Samotná šifra fajn, nápoveda z Sirek dostatočne jasná (keď nám došlo, ako je myslená tá z terénu).
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Mišof s YoYom sa idú prejsť po zadanie. Cestou späť s ním už prichádzajú na prvú polovicu riešenia (miešanie farieb, spájanie susedných políčok), no riešiť sa nám už nechce, presúvame sa na vyhodnotenie, odtiaľ na stanicu a domov.
Herný systém (drahocenné body) bol nanič. Teda, pôvodný zámer bol celkom fajn. Ale keď sme videli papier hovoriaci "v cieli môžete dostať drahocenné body za toto všetko", boli sme v rozpakoch. Takéto úlohy úplne bežne robíme s deckami na táboroch, máme v tom dostatočnú prax, a navyše poznáme jedného chalana v Chotěboři. Nemali by sme problém za pol hodinky nazbierať dosť bodov na to, aby nám ani preskočenie niekoľkých úloh nezabránilo skončiť.
Keby nám šlo o výhru, mohli sme možno stihnúť aj vyhrať. Nespravili sme to. Mali sme pocit, že je to proti (nášmu chápaniu) duchu hry. Ale boli sme z toho tak nejak smutní. Z nášho pohľadu realizácia systému hru dosť pokazila, alternatívna cesta bola ľahšia ako riešenie šifier.
Číslované zadania boli pomerne nanič, vedeli sme občas o tom, že sú pred nami tímy, ktoré majú o dosť menej bodov ako my, ale netušili sme, koľko ich je. Informačná hodnota poradového čísla klesala k nule, a väčšie číslo ako by bolo správne len zbytočne demotivovalo.
Z druhej polovice Svíčok sme mali pocit, že kvalita šifier dosť upadala, akoby na ne nebolo už dosť času pri príprave.
Ale aby som tu nepísal samé negatíva: Prvá polovica hry bola super. Otčenáš, elipsa a Pepíčkova morzeovka boli nádherné, a voľba trasy prírodou nemala chybu. Výlet to bol skutočne nádherný. Síce nám občas niečo skazilo náladu, ale pozitív bolo rozhodne viac ako negatív. Najlepšie sa to dá zhrnúť jednou vetou: prídem aj o rok, ak to budem čo len trochu stíhať.