Na štarte má historickú premiéru v teréne moja sestra Danka. Okrem nej nastupuje do boja štvorica ostrieľaných borcov: Monika, YoYo, JanoS a MišoF. V zázemí ako priateľ na telefóne sedí nenahraditeľný Zirland, ktorý bol na tejto hre plnohodnotným (a neraz využitým) členom tímu.
Úvodom stručný sumár. Tohtoročné Svíčky boli za dlhú dobu najlepšou šifrovačkou, akej som sa zúčastnil. Organizačne skvele zvládnuté, bez vážnejších problémov, kvalita šifier výborná, obtiažnosť (rátajúc kopu terénnych nápovied) pre nás tak akurát... a výslednému dojmu určite pomohlo, že sme sa dokázali vyhrabať z chýb, čo sme cestou porobili, a necelých 10 minút pred koncom hry získať bronzové medaily. Teda pomyslené medaily, ale reálny diplom, fľašu vínka a hru Citadela :)
"Čoho je šesť?"
"Hm... čísel od 1 do 6?"
-- JanoS a YoYo nad Bezvíčkom
Keď sme zistili, ako sa (ne)vieme dostať do Jičína, zmenili sme mu interne prvé písmeno v názve na P. O to viac potešilo zistenie, že cestujeme ešte o štyri zastávky hlbšie... do divočiny :P Možnosti boli dve: (a) dúfať, že nič nebude meškať a že pri niektorom 5minútovom prestupe v Čechách kúpime lístky do Libuně, alebo (b) vstávať o štvrtej ráno. Vyhrala to možnosť (b), privstali sme si. Plusom bolo, že stihneme Bezvíček na lúke, mínusom, že ten nám bol úplne nanič. Radšej by sme sa o štyri hodiny viac vyspali, ale nedalo sa.
Na Bezvíčku pomerne rýchle odhaľujem tajomstvo Muzea, a potom už poväčšine len ležíme a bavíme sa. Odznejú aj správne nápady na niektoré ďalšie šifry (love budú peniaze, vo vzorovej šifre to budú české skloňovacie vzory), ale nemáme motiváciu a nikomu sa do nich nechce.
Musím povedať, že obtiažnosť získávania cenných bodov bola tento rok výborne nastavená. Snaha v online časti Bezvíčku rozhodne nebola zbytočná, body z Jičínskej fázy aj s terénu mali zhruba rovnakú cenu -- teda nebolo ľahké ich získať. (Nadávajúcim tímom: ak by bola Jičínska fáze ľahká, bol by to výsmech tímom, ktoré sa mesiac snažili získať niečo, čo by ste vy dostali len tak na zelenej lúke...)
 Ranná hmla a východ slnka, my už dávno na nohách. |
 Prechádzame cez Brno. |
 V Pardubiciach sa dievčatá vrhli na nákup... perníkov. Mne ostalo platenie :) |
 Do Libuně ideme aj cez mŕtvoly. |
 Bezvíček: MišoF a Monika |
 Bezvíček: Danka |
 Bezvíček: JanoS a YoYo |
 Bezvíček: Takto to celé dopadlo (zvysoka a na hlavu) |
Ak niečo vyzerá byť pridobré na to, aby to bola pravda, väčšinou to ani pravda nie je.
-- pesimizmus pri odchode zo stanovišťa
Mišofovo hodnotenie: 9/10
Berieme zadanie s postupnosťami. Dosť rýchlo spoznávame tri z nich, po chvíli pridávame štvrtú, berieme si štyri kusy zadania s písmenami a k nim náhodný piaty (ktorý je samozrejme zlý). Po prvom pohľade na 72-stupňové uhly je Monike jasné, čo treba robiť. JanoS sa chytí papierov a po minútke je už aj zo štyroch pätín textu riešenie jasné. Odchádzame medzi prvými, tesne za Jeníčkami. Pred sebou sme videli Abpopu a tušíme, že ešte zodva tímy mohli odísť skôr, ale aj tak je to výborný štart. To nemôže dlho vydržať.
Pekná šifra na úvod, ale nechal by som viac ako 40 minút tímy riešiť. Nech sa ich trebárs viac odhodlá ku kroku "zoberieme 3 dobré+2 náhodné a uvidíme".
 Tímy na štarte: frikulín, krtci a pár ďalších |
 Odchádzame na druhé stanovište |
No odhaľte v tom židáka, keď o tom trištvrte hodiny rozmýšľate ako o stoličke...
-- rezignácia po objavení princípu riešenia
Mišofovo hodnotenie: 7/10 (9/10 ak by bola bez chyby)
Odchádzajúc z jednotky sme sa tešili, že výnimočne štartujeme medzi prvými. Nuž, nemalo mať dlhé trvanie. Síce sme si rýchlo všimli kokrŠpaněla, no vydali sme sa na scestie asociácií: sfinga=jasný Egypt, a už to šlo. Do hajzlu. A keď sme prekúsli pýchu, tak šlo aj YoYo po nápovedu. S ňou už aspoň vieme poradie čítania, JanoS konečne odhaľuje aj princíp a vyrážame.
Mrzela nás nepríjemná chyba, na ktorej sme stratili dosť času: v dátume konania výstavy bol namiesto správneho mesiaca 8 použitý mesiac 6, a názov stanovišťa ("šestka") ešte "potvrdzoval", že toto je niečo, čo si máme všimnúť a použiť. Lenže každé použitie šestky, ktoré sme skúšali, viedlo len k väčšej strate času :(
 JanoS a kokrŠpaněl |
 Viadukt (zo stanovišťa 3) |
Cestoviny nezahadzuj, uvidíš, ako ich oceníš o tretej ráno, keď dojdu zásoby.
-- MišoF pri balení
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Na začiatok pekná (možno až príliš) ľahká úloha. Org nás upokojil, že sme už na 25. mieste, a môžeme sa pustiť do našej obľúbenej taktiky "útok zo zadných pozícií". Nás to baví omnoho viac ako také prahorovské "od tretej šifry už nik nevidí ani naše chrbty". Postretáme a pozdravíme ostatné tímy, prehodíme či vypočujeme si povzbudzujúcu vetu... A vôbec, má to širšiu emočnú škálu, tá radosť keď na každom stanovišti nechávate za sebou ďalšie a ďalšie tímy, no a potom príde zákys a pocity sa zase obrátia, keď vás všetci obehnú späť :)!
Začíname povinným inventárom, dostávame CEHOR, permutujeme na HOREC, nepomáha. Na obale nič zaujímavé, tak sa ideme pustiť do konzumu. Našťastie ešte pred otvorením orechov ma napadá aj správne ORECH, takže môžeme hrdo prehlásiť, že sme úlohu vyriešili.
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Fotíme Alainovu věž, vyzdvihávame zadanie, JanoS nadhadzuje približný princíp, ja uplatňujem domácu prípravu so Sirkami, okamžite beriem papier a začínam rovno vyrábať riešenie. Nápoveda v Sirkách bola vynikajúca, princíp šifry tiež. Prichádzajú spomínané dobré pocity z tímov zanechaných za sebou.
 (asi) Alainova věž |
 Zotmelo sa (cesta zo stanovišťa 5 na 6) |
Mišofovo hodnotenie: 10/10
V podstate sme nezišli zo "správnej" cesty (=nerobili neplatné predpoklady), ale aj tak nám to trvalo vyše hodiny. Postup úvah asi takýto: V nahrávke musí byť niečo, kvôli čomu nie je ten text na papieri. Suma sedí. Telefonátom Zirlandovi overujeme, že ceny tiež. (Tu asi nie len nás plietla nápoveda zo Siriek o obchodnej inšpekcii, namiesto správneho riešenia sme hľadali v bločku chyby.) Pozastavujeme sa nad tým, že vychádza 19.4% DPH, ale Danka ekonómka(*1) nám vysvetľuje, že DPH sa má správne počítať z výslednej ceny.
YoYo ide po svoju druhú terénnu nápovedu. S tou (kahanec s viečkom a bez neho) nám to dochádza, rehoceme sa na Panne mrkací Zuzane, Monika zisťuje správny spôsob dešifrovania a už sa ide o dům dál. Rozkošná šifra, krásna pointa za všetkými slovnými hračkami typu "Bezvíček" :)
(*1) Vyštudovala ekonomickú a finančnú matiku. Voči označeniu ekonómka sa bráni, je to čistokrvná matfyzáčka.
Prišli sme na stanovište, predstavili sme sa, dostali sme k zadaniu aj bagetu. Nemali sme šancu prísť na to, že je to šifra, lebo sme si mysleli, že v našom prípade ide o "drobnú výhodu", ktorú nám sľubovali pravidlá za veľa bodov v Bezvíčku. Iróniou osudu sme teda namiesto drobnej výhody dostali -5 bodov :)
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Skúsenosti robia svoje, v podstate bez zaváhania riešime. Dopĺňame prešmyčky, od Zirlanda si dávame nadiktovať poradie hodností (a český preklad mastenca, zvyšok stupnice vieme), roztriedime po farbách, nakreslíme písmená, odscrabblujeme PRUSKY POMNIK. Pri odchode nás teší komentár orgov, podľa ktorých sme to dali rýchlejšie ako Prahory.
Mišofovo hodnotenie: 7/10
Príjemná oddychovka, celý čas je jasné, že to nejak pôjde, je to len otázka času. Každý prispieva svojou troškou. Zúročujeme domácu prípravu (máme meniny utriedené aj abecedne, aj podľa dátumu), takže posledné štyri stĺpce máme okamžite. Časom Danka odhaľuje princíp na prvé tri, konzultujeme s vždy pripraveným Zirlandom české znenie fráz (napr. naše "múdry ako rádio" je v češtine "chytrý") a už to nejak dorážame.
Cestou preč tím diskutuje o tom, či je lepšie mať samé "nápadové" šifry, alebo občas zaradiť aj nejakú takúto "tímovú". Dohodli sme sa, že sa nedohodneme, koľko ľudí, toľko chutí.
 Využívame domácu prípravu -- na kolenách papier s meninami. |
 A YoYo už hľadá, kadiaľ ďalej. |
Toto by sme mohli rýchlo dať.
Prečo? Vyzerá to ľahko?
To neviem, ale mám sennú nádchu.
-- Danka a Monika na pokosenej lúke, kde bolo zadanie. (voľný prepis)
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Prichádzame. Vidím vodorovné čiary. Je ich päť. Hovorím "notová osnova". Do pár minút zbalené a ideme preč. To som ešte netušil, že sa na to miesto ešte niekedy v živote vrátim :)
Sú tam dve fotky. Vľavo je Lucie Bílá, vpravo nejaký chlapík, vyzerá ako buzerant, nepoznám, možno je to nejaký
Černoch alebo čo...
-- nápoveda nie vždy napovie
Mišofovo hodnotenie: 6/10
Voči šachovým šifrám mám averziu. Šachové pravidlá v nich treba skoro vždy ignorovať a skúšať niečo iné... a na to "niečo iné" je väčšinou milión rovnocenných možností. Spomeňme na ROCHa z Bedny 06, kde snáď každý vyskúšal skoro všetky možné prefarbenia a predsa to "jedíné správne" nenašiel skoro nik... Tož keďže zo Svíčok bolo jasné, že šachová šifra nás neminie, bál som sa. A právom.
Totiž aspoň zhruba vieme pravidlá go. Pozrite si oblasti tvorené voľnými priesečníkmi na pláne go. Ich veľkosti (toto je to, čo sa pri go hodnotí) sú: 1, 2, 4, 5, 7, 8 a 22. Tomu približne zodpovedajú veľké písmená zo Sirek, vrátane detailov typu "G a H susedia". Samozrejme nám toto pozorovanie bolo nanič, len čo nás spomalilo.
"Preložiť cez seba" nám ešte zo Sirek došlo, Braille už nie, a tak sa aj na mňa ušiel výlet po terénnu nápovedu. (Už touto dobou sme frfľali, že je zle umiestnená, lebo pôjdeme okolo tímov na predchádzajúcom stanovišti. Boli sme našťastie natoľko vpredu, že sa nestalo, ale u neskorších tímov sa tak stalo.) Lucku Bílú som spoznal, chlapa nie. Odfotil som ich mobilom, ale tomu samozrejme hneď po návrate späť zdochla baterka.
Mimochodom, aj na vás cestou po nápovedu tak vyskočilo to biele chlpaté hovado? :)
Šifru lámeme až po mojom návrate. Prichádza nápad skúsiť nejakého Brailla, začíname vidieť súvislosti so Sirkami, Danka správne tipuje Hůlku a už tomu zrazu celkom veríme. Keď už po štvrtýkrát upozorňujem na zvláštne umiestnenie pešiakov, ktoré nevieme využiť... ehm... a zrazu ho využiť vieme a ide to.
Pripadalo mi to celé príliš prekombinované. Jediný dobrý pocit po vylúštení bol pocit, že hnusnú šachovú šifru máme chvalabohu úspešne za sebou. A opäť raz musím dodať: to sme ešte netušili, čo nás čaká.
Hleďme orga potvoru, natlučem mu pěstí!
-- najčastejšia veta počas a obzvlášť po vyriešení úlohy
Mišofovo hodnotenie: 6/10
Po skúsenostiach z minula (Slezská Ostrava anyone? :)) sme aj na týchto Svíčkach čakali nejaký úlet... ale zjavne nie dostatočne.
Do pár minút sme vedeli, že sud je tak 60 km od nás smerom na Liberec. Tož čo s ním? Nie je sud, bude obrázok? Čakali by sme billboard pri výpadovke na Liberec, alebo niečo na turistickom informačnom stredisku -- presunieme sa teda do mesta. Nič z toho, ale aspoň sme pri veži našli mapu, na ktorej, na rozdiel od všetkých našich, sú jičínske pomníky.
Slovnú hračku ešte nechápeme, ale napadá nás možnosť, že "od ..." znamená od miesta, kde sme zobrali zadanie. Zhruba na popísanom mieste pomník je. Prejdeme sa k nemu, prezrieme okolie do 10 metrov, hlavne (ako nás inštruuje zadanie) pod vetvami, nikde nič.
Obchádzame niekoľko iných pomníkov, ktoré majú 80 metrov na sever niečo zaujímavé. Nikde nič. Prikladáme sud na mapu, vymýšľame iné riešenia, nič nevychádza, čas beží.
Voláme nápovedu. K nášmu obrovskému nadšeniu sa dozvedáme, že riešenie je na mieste, kde sme ho už hľadali. Ani na druhý pokus ho tam nenachádzame, až na tretí áno, na mieste, ktoré zadaniu príliš nezodpovedá. Tož 12 cenných bodov zbytočne preč. A aspoň dve hodiny času tiež. Nádejne rozbehnuté Svíčky sú v keli, plný Jičín iných tímov, Prahory kdesi ďaleko preč, už len 18 cenných bodov a času tak, že aby sme stihli cieľ, nesmieme už robiť chyby. Ukazujeme ale tímového ducha a za veselých povzbudzujúcich výkrikov (viď citát hore) sa púšťame do ďalšieho boja.
Pochopiteľne, pár minút po telefonáte Danke dochádza "odSUD". Hja, čo narobíš.
 Sedíme na TÝCH lavičkách 20 metrov od miesta činu. |
 A presunieme sa od nich do centra, len aby sme sa (ešte dvakrát) vrátili. |
Ako dlho som predtým spal?
-- MišoF po tom, ako sa zobudil a odhalil princíp
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Niekto priniesol šifru. Pozrel som na ňu, všimol si, že asi tri slová sa odzadu dajú prečítať, a následne šťastne zaspal. Prebral som sa (bolo to o 10 minút neskôr, ale to som ešte netušil) na to, že niekto iný si všimol to isté. Donútil som sa otvoriť oči, vzal som si zadanie a v podstate rovno som ho prečítal. A zdesene sa opýtal, o koľko nás môj spánok zdržal. Sčítať mocniny dvoch už bola rutina.
Mišofovo hodnotenie: 8/10
Nápad "to bude nejaká topológia písmeniek" hovorím hneď po tom, ako po pár minútach zavrhujeme morzeovku. Skúšame postupne viacero možností (uzavreté oblasti? body odkiaľ ide viac ako 2 čiary?), potom si tipneme "ulice" a pár písmen a dolúštime to ako substitučku. Nádej na príchod do cieľa trvá.
Mišofovo hodnotenie: 9/10
Tu doplácame na jedinú vetu zo Sirek, s ktorou sme si doma nedali rady: "K stáru je hůř". Keď do 15 minút princíp nevidíme, je len jeden spôsob ako stihnúť cieľ: berieme za 4 body nápovedu. S ňou je to už jasné ako facka, pokračujeme ďalej, bodový stav klesá na 14.
Mišofovo hodnotenie: 9/10
Berieme zadanie. Posielame YoYa prebrať sa cestou po terénnu nápovedu. JanoS odchádza na bus do Prahy, takže posledné štyri hodiny dokončujeme vo štvorici. Do príchodu YoYa k nápovede sa hlavne vyhrievame na slnku, rátame v zadaní všetko možné a skúšame nejaké bitmapy. Po zavolaní nápovedy je opäť v hlavách jasno rovnako ako nad nimi, a keď sa YoYo vráti, už je vymaľované, stretáme ho na rohu a smerujeme k veži.
Cestou odhaľujeme v názvoch stanovíšť text, o ktorom nemáme šajnu, či je to bonusové heslo, ktoré nám treba, a nemáme to ani ako zistiť. Tož sadáme k veži, posielame SMS a... Čakáme. A čakáme. A nič, bohužiaľ nás orgovia sklamali a žiadna odpoveď "to nie je ono" sa nekonala. Po štvrť hodinke čakania voláme nápovedu, overujeme si, že to, čo máme, bonusové heslo nie je, a tak platíme 5 bodov a ideme na vežu. Konto klesá na 9.
 YoYo má krízu z východu slnka (stanovište 13) |
 Morzeovka. |
Čože? U vás sa hrnčeku neďakuje?
-- šokovaná Danka po vyriešení "detektívky"
Mišofovo hodnotenie: 5/10
Riešenie detektívky je zo začiatku nie úplne príjemne sprevádzané nutnosťou prekladať polovicu otázok do češtiny. (Môžeme nabudúce prosím dostať staršieho orga? :)) Postupne odhaľujeme, že ide o českú verziu rozprávky "Hrnček var!", a na záver sme hlboko sklamaní pointou. V slovenskej verzii hrnček prestane variť až vtedy, keď sa mu pekne poďakuje. Oproti tomu nám "správne" riešenie "Hrníčku dost" pripadá pokazením celej rozprávky.
Mišofovo hodnotenie: ?/10
Ani sme sa nesnažili riešiť, takže nehodnotím. Po pohľade na hodinky okamžite znižujeme konto z 9 na 5, berieme nápovedu, vidíme riešenie. Lodžiu si pamätám, dopĺňam názov, následne nás miestni znavigujú správnym smerom, nachádzame ju aj na mape a dávame sa na posledný hodinový pochod. Možno zbytočný, ale prídeme do cieľa, uvidíme pár tímov, pokecáme... Sprostý sud. So 17 bodmi by bol život prechádzka ružovou záhradou, takto to vyzerá dosť zúfalo. Ale ako vravia v Galaxy Queste: Never give up, never surrender!
Latovka? Super, to dávame! Rozložiť tábor, zahodiť nápovedy, YoYo, už bootuj notebook!
-- MišoF po prvom pohľade na zadanie
Mišofovo hodnotenie: 10/10
Šťastie nám prialo. Okolo 11:10 prichádzame do lodžie a dostávame zadanie. Našťastie nie indície, ale hrubá sila, v ktorú sme celý čas dúfali (a ktorá bola vopred naznačená aj orgami). Prepisujeme zadanie do počítača, upravujem jeden z mojich dešifrovacích programov, zvyšok tímu kontroluje, Monika strihá pásiky a pripravuje lepenie. Počítač sa postupne prepracúva k zloženiu výsledku, ja kontrolujem, čo už našiel, posúvam sľubne vyzerajúce nápady zvyšku tímu ("v druhom riadku skúste zložiť 'narodila'... v poslednom 'odcestovali'..."). Priebežne sledujeme čas, blížiaci sa k dvanástej. Asi od dvoch tretín je už najrýchlejšie doskladať to ručne.
Štvrťhodina do konca: máme zložený text, ale ani sekundu navyše. Začínam nahlas čítať celému tímu a aj Zirlandovi na telefóne (ten má inštrukcie hádzať všetko do Googlu a hlásiť, ak to dá zmysel). Ukazuje sa, že Google netreba, postupne nám to dochádza, YoYo hovorí rieku, a keď sa dostaneme ku Kobyle, už je všetko jasné. Pre istotu dočítame, Danka ešte potvrdzuje farby a bežíme odovzdať. Neveríme vlastným ušiam, že sme tretí. Vo finiši (stanovištia 11 a ďalej) sme síce obehli niekoľko tímov, ale zďaleka sme nemali pocit, že už sme na tom tak dobre.
Uff. Tak nakoniec radosť z dokončenia. O to väčšia, že to bolo po problémoch, z ktorých sme sa dokázali vyhrabať. Že to bolo na hranici fyzických aj duševných síl. Že to bolo po 31 hodinách bez poriadneho spánku a po následnej pol hodine absolútneho sústredenia celého tímu na poslednú šifru. Jediná chyba na nej by nás stála dokončenie, ale nespravili sme ju. A za to si všetci členovia tímu zaslúžia moje uznanie.
A presne o tomto sú šifrovačky.
 Prepis zadania: MišoF diktuje, YoYo píše, Monika kontroluje, Danka fotí (a ošetruje si otlaky). |
 Zložená záverečná šifra. |
 +- spoločná fotka na záver |
 Na stanici je ešte živo... |
 ... vo vlaku najväčší fanatici riešia Haluz... |
 ... a my môžeme spokojne spať. |
Fotky (C) Danka Forišeková. Všetky ich nájdete v albume na Google Picasa.