Tímy kempia na svetle pod stenou.
Sokl, test, už nám to ide!
Iných tímov pribúda...
...a pribúda
Prvými dvoma kolami ideme bez váhania. (V prvom kole v obrázku piškvoriek nevidíme morzeovku a v druhom kým som odladil program riešiaci mriežku, zvyšok tímu dal zvyšné dve šifry.) Kocka a pohybujúce bodky nás ale dostali, zložením správnej kocky končíme s dobrými nápadmi, nechávame kocku "na zajtra" a smutne sledujeme, ako sa prepadáme hlbšie a hlbšie.
Nasledujúci večer sa ku kocke dostáva Monika, z našich nápadov "bodky by mohli byť tunely" a "asi len nejako chodíš po šípkach a vyberáš písmenká" rýchlo dáva dokopy správne riešenie, ktoré nám všetkým unikalo. Kvalifikujeme sa až niekde v druhej stovke, ale na tomto poradí ešte príliš nezáleží...
Z Bratislavy odchádza EC Hungaria a vezie do Brna okrem iných ľudí aj dva viac-menej KSPácke tímy, ktoré smerujú na Tmou. "Starecký" tím tvorí Vlado, YoYo, Julka, Monika a moja maličkosť (MišoF), "mládežnícky" tím tvoria Lukáš, Rasťo, Mic a Mišo – na poslednú chvíľu odriekol účasť zakladateľ tímu Bee. Pri registrácii sa neskôr ukáže, že nik z ostatných členov tímu si nepamätá jeho presný názov (bola to Hrunograbná bufda?), ale nakoniec všetko dobre dopadne.
Zisťujeme, že naše mapy Brna končia v polovici Juliánova a štadión Sokola už na nich nie je. Napriek tomu úspešne dorážame k štadiónu, ktorý je bohužiaľ ešte zavretý, tož smerujeme zahádzať si frisbee a navečerať sa. Po príchode späť dostáva každý tím dve obálky: v jednej je zjavne nejaké CD, druhá obsahuje polohu posledného stanovišťa pre prípad, že by sme hru chceli vzdať. Obálku s CD vraj smieme otvoriť až o šiestej, záchrannú obálku otvárať neplánujeme.
Sme nadšení veľkolepým otvorením, hymna je supeeeer! Už menej sa nám páči úvodná "rozvrstvovacia" šifra, zatiaľ čo niektoré miestne tímy odchádzajú po prvom či druhom zhliadnutí klipov, my len bezradne krčíme plecami. Čo robiť s nákupom je jasné, len pomenovať tie veci! Dostávame B???HORA, lenže Bílá Hora nie je na našej mape :) Cyrila a Metoda sa spoznať dalo, k 1A nachádzame na mape najbližší cestný most. Okolo 17:30 odchádzajú polovice nášho tímu na 1A a 1C. Naša časť cestou naspäť zisťuje (zo zoznamu zastávok), že tu niekde v okolí predsa len je aj Bílá Hora. Okolo 18:15 nachádzame posledný kus druhého zadania, okolo 18:30 sme pokope a začíname riešiť.
Dodnes nevieme, ako sa po česky volá ten špic, z ktorého bolo písmeno I v Bílé hoře, ani čo za korenie(?) bolo to A, o veľkom rožku sme si časom domysleli, že asi to bola loupačka.
zadanie 2a, zadanie 2b, zadanie 2c
Prvú pol až trištvrte hodinu paralelne Julka rieši stanovište 2, ja s Monikou striedavo počúvame CD s hymnou. Upozorňujem Moniku na inštrumentálnu pasáž v druhej skladbe, ona neskôr prichádza na to, že budeme asi potrebovať spoznať jednotlivé nástroje v poradí, v akom sa tam ozvú. Keďže ešte nevieme, čo s nimi potom (a čakáme, že to sa dozvieme ako šifru 8b), zdá sa nám zbytočné snažiť sa o to teraz. Odkladáme CD a ideme čumieť na otázky.
Po pár drahých telefonátoch (väčšina domov na Slovensko) zisťujeme, že nápověda nefunguje a sme odkázaní sami na seba. Hľadáme na mape jednotlivé lokality (dodnes nevieme, či Zderadův sloup existuje, ani z miestnych ľudí, ktorých sme sa pýtali, o ňom nik nevedel...) a keď riešenie dlho nevychádza, rozhodneme sa previezť na jednotlivé lokality a ďalej lúštiť cestou. Papiere a medzivýsledky beriem do rúk ja (s komentárom "dávajte na mňa pozor, nech ma nič nezrazí") a prestávam vnímať okolitý svet. Ako prvý vyberáme park s pomníkom Císaře Josefa. Tam samozrejme nikde nikoho. Práve vypĺňam posledné políčka, najskôr dostávam spor, ale následne si so šťastím nachádzam chybu a máme riešenie. Smer altánok pri hrade!
Vieme, že sme na dvojke stratili VEĽA času. Potvrdzuje nám to aj hliadka pri tretej šifre, sme vraj 107. tím. Nič moc, hanba fúj, zase musíme dobiehať stratu. No ale síl do boja máme ešte dosť, vrháme sa na toto zadanie a... po chvíli nie je čo riešiť. Pekne podľa návodu sme prezreli konce a začiatky riadkov, našli slová a s dobrým pocitom, koľko tímov nechávame za sebou, mierime k Starej radnici. Klobúk dole pred autorom šifry, tá básnička bola spravená skutočne výborne!
| Tímy kempia na svetle pod stenou. |
Sokl, test, už nám to ide! |
| Iných tímov pribúda... |
...a pribúda |
Po kontrole organizátormi (skvelý nápad! len to chcelo toho človeka lepšie označiť, že "áno, ja som organizátor, pýtajte sa ma", v duchu pravidiel sa s cudzími neradi bavíme, ak vyzerajú, že patria k hre – a rozlíšiť ho od člena tímu moc nešlo) dostávame do ruky kokosový orech (ešte lepší nápad!). Ďalší postup je jasný: odliezť niekam nabok, vypiť, rozbiť a zjesť kokos, vybrať z neho šifru a potom sa uvidí. Tak sa aj stalo. Skvele sme sa pobavili na vete, že kokos vraj nie je jedlý :) Ani táto šifra nás nezastavila, začiatok: POKOS-KOKOS-KOKOT bol jednoznačný a ďalší postup pomerne priamočiary. Odchádzame na električku smer Semilasso.
"Hehe... ak tu niektoré tímy nemajú tabuľku Braillovho písma, z tohto ju dajú, však je to len ľahká substitučná šifra!" |
 Navŕtame... |
 mliečko vypijeme... |
 mliečko dorazíme... |
 Vlado si po náročnom vŕtaní kokosu oddýchne... |
 a keďže okolité tímy už lúštia... |
 ... ideme na vec! |
V parku pri pomníku nachádzame zábavný text plný pokynov v nezrozumiteľnej reči. Po chvíli sedenia nad mapou začína byť (hlavne Vladovi s YoYom) jasné, že nejde o steganografiu, ale skutočne o "cudziu reč". Monika navrhuje, že farby sú svetové strany, ja to síce najskôr ofrflem, no neskôr jej dávam za pravdu. Porozumieť textu je už len otázkou pár minút... a veselo žvouláme k pomníku na Palackého vrchu. Škoda, že našou cestou nejdú žiadne vagy ani žvrtecy, takto nás čaká celkom masózní žvoulečka.
Ešte sa bavíme na obrázku Nezapomeňte: "to vyzerá skoro ako nejaký bunker"!
A prvýkrát padla kosa na kameň. Nad znakmi začíname zaspávať, skúšame všetko možné XORovať, prekrývať cez seba, rátať počty ťahov... a nič nevychádza. Po vyše dvoch hodinách spacej krízy vyberá Vlado čokoládu. Plní novej energie pozeráme na papier. Pred mojim zrakom krúžia štvorčeky, až sa poskladajú do jasného tvaru písmien M a H a... "Doboha! Štvorčeky robia písmená M a H! Takto! Nájdite niekto tie zvyšné, ja na to teraz nemám nervy!"
Najskôr dostávame POMNIK RUSKYCH V ("Vojakov? Ale ktorý z týchto to bude? Hej, ešte ti chýba aj jedno R!"), keď pochopíme aj približné poradie čítania písmen, odchádzame smerom Pomník Ruský vrch. (Ešte sme stihli zobudiť kamaráta v Bratislave, keďže ulica Ruský vrch bola už mimo papierovej mapy. Ale kým to on našiel, už aj Vlado hlásil, že na mape, ktorú mal v PDAčku, Ruský vrch má.) Čistý čas riešenia 3 hodiny. Najlepšie tímy už sú ďaleko, ale nevzdávame to ešte. Úspešne zvládnutie (pre nás) ťažkej prekážky nám dodáva nové sily.
 Monča síce vie po japonsky, ani jej však tieto znaky zmysel nedávajú. |
SMSkou druhému tímu oznamujeme, že práve odchádzame na sedmičku, naspäť sa dozvedáme, že oni ešte kvasia nad päťkou. Poľutujeme ich a pokračujeme v ceste.
Pridávame sa k zástupom kempujúcim pod Ruským vrchom a vidíme, že asi ani táto šifra nebude nič ľahké "na pohladenie ega po šestke". Najskôr sa nám zdá, že ide o čísla liniek MHD, chvíľu trávime nad týmto nápadom. Potom dosť dlho nič, až Vlado prichádza so správnym postrehom "A čo keby to bolo ako pätnástka, len na tej kocke?" a už to ide. Kóduj dle hesla ABBA. Keďže presúvanie sme robili simuláciou na papieri (nechcelo sa nám strihať), pár minút trvá, kým pochopíme, čo ďalej. Z bielych písmen dostávam Dekóduj ... a idem na to. Lenže... žiadna možnosť nevychádza, tá najnádejnejšia, začínajúca BYST, sa tiež pokazí na BYSTRCPR... Chvíľu bezradne sedíme.
Okolo prechádza nočák, vpredu na ňom svieti Bystrc – neviemčo. "Dokelu! Bystrc! Ideme!" kričím, v panike berieme otvorené batohy, karimatky a naskakujeme na bus. Okolité tímy museli mať z nás inú srandu...
V autobuse ešte dokončujem šifru, dostávam PRISTAV PARKOV, zvyšok tímu balí a zisťuje od domácich, kde vystúpiť. Rezkým krokom smerujeme do prístavu.
Ešte s discmanom ja s Monikou identifikujeme prvé 4 nástroje a z reťazca HESL je jasné, že sme na správnej ceste. Piata je zjavne okarína. CD ide do notebooku, s lepším prehrávačom je pre Vlada identifikácia nástrojov hračkou, ja spracúvam output, po chvíli hlásim, že asi to mám, "heslo faseta". Julka práve hovorí nejaké riešenie detí, vypĺňame dotazník a za smiechu tímu s ním nebežím, ale krivkám (stŕpla mi noha) k organizátorke, ktorá práve oznamuje minútu do odchodu busu. (Tie oznamy skvele pomáhali tvoriť atmosféru, tímy priam cítili, ako im uteká čas pod rukami...)
Nezadarilo sa, v logike máme bug. Spoločnými silami (Julka na papieri, ja s počítačom) ho skúšame opraviť. Po asi pätnástich minútach nám dochádza, že deti nemusia byť štyri a Julka takmer okamžite nachádza správne riešenie. Nasledujúci bus sme stihli.
 Už len doraziť tie decká! Paralelne riešime na papieri aj notebooku. (Do pozornosti dávam moju štýlovú čiapku.) |
Abecedu Tmou sme sa už snažili použiť asi trikrát. Tentoraz to konečne šlo. Odchádzame takmer okamžite, ani karimatky sme tu nerozložili. Preventívne ideme po asfaltke z parkoviska, domnienka, že sme na parkovisku pri okruhu, sa pri hlavnej ceste potvrdzuje a hravo dorážame ku križovatke U Vodárny.
Ach jaj, nešťastný "hint". Obdĺžničky 2x4 nedávajú zmysel. Skúšame snáď všetko možné s tým zadaným obdĺžnikom: XORovať to ním, zobrať dve posunuté kópie originálu, dokonca substitučnú šifru, kde písmená sú rôzne obdĺžničky 2x4 (bolo ich asi len 16)... Kríza číslo dva. Okolité tímy pridávajú povzbudzujúce hlášky: "My tu sme už od tretej... Za ten čas, čo tu sme, odišli snáď len tri tímy... Aj Prahory tu ešte niekde riešia..." (a skutočne, Prahory na 11ku nedorazili).
Opäť píšeme SMS druhému tímu, dozvedáme sa, že to už zabalili a chcú stihnúť vlak 12:40. Takže na nás zostáva zachrániť česť Slovenska :).
Nakoniec si všímam, že počítačový výstup môjho nápadu "a čo tak vždy zORovať dvojicu po sebe idúcich riadkov" je asi zlý, robím to ručne a konečne sa zjavuje morzeovka. S nadšenými výkrikmi a (v mojom prípade) spevom hymny odchádzame.
 V lese je prekrásne. |
Letmým pohľadom do papierov organizátora zisťujeme, že sme niekde v druhej desiatke. (Teraz už vieme, že sme boli v tomto okamihu na štrnástom mieste.) Chlapci idú s nadšením do bunkra, dievčatá nechávame pri batohoch. Preliezať bunkrom bola zábava, nechcelo sa nám preč, ale šifra už príliš túžila byť vyriešená.
Že sa ide rysovať, bolo jasné. Aj to, že treba stred kruhu. Ale akýže to kruh? Spájať dvojice písmen z kódov trezora (bod 6) nepomohlo. Z bodu 1 dostávam len známe "stred kruh". Monikinu vetu, že Maru je po japonsky kruh, síce berieme na vedomie, ale nepomáha. Snažíme sa spraviť bod 2. Sme presvedčení, že vieme umiestniť radar – "ten kopeček" musí predsa byť Kopeček, no nie? Na euroobal rysujeme polpriamky zodpovedajúce uhlom, pod ktorými majú byť ostatné veci, snažíme sa ich natočiť tak, aby prechádzali významnými bodmi. Nejde to. Z času na čas nejaký tím odíde dole kopcom do Omic.
Až prichádza spásonosný nápad: čo tak skúsiť písmená K, R, U, H? Skutočne, ležia na kružnici. Stred nachádzame hravo, vycháza presne na sútok. Síce sa bojíme, či nejde o falošnú stopu, ale rozhodneme sa ísť tam. Náš strach ešte narastá po tom, ako rozmýšľame pri odbočke z asfaltky, či naozaj ideme z nej dole, a okolo nás prejdu hneď dva tímy a suverénne mieria dole do dediny. Nakoniec sa nedáme zastrašiť a ideme.
Zadanie nachádzame ešte pred koncom súťaže. Skúšame ho strihať a skladať, vtom dostávame SMS, že víťaz je v cieli a hra končí. Radi by sme si hru aj tak dokončili, ale chceme sa v rozumnom čase dostať domov, takže balíme. Schádzame dole k Dvorku a odtiaľ popri ceste do Tetčic. Tam stretávame jeden z pár tímov, čo to dotiahli ešte o kus ďalej, od nich dostávame po jednom zadaní 13ky a 14ky. Aj keď sme záchrannú obálku rozlepiť odmietli, cieľ je zjavne v Rosicích, tam sa nám už nechce, navyše je jedna hodina a už tam nik nebude. Smerujeme na vláčik do Brna a domov.
Ako rekreáciu v šifre 13 hravo nachádzame "spoj tučné trojice" a šifru 14 mám komplet hotovú po pár minútach od jej prečítania. To nás utvrdilo v názore, že to najťažšie už bolo za nami a k dokončeniu hry nám chýbal len čas. Klobúk dole, Proudoví krtci a Pralinky zvlášť, len počkajte, Ho-Wa-Da, La Kukarača a ďalší, prídu doby, keď vám to náš mladý a perspektívny KSPácky tím (toto bola moja druhá nočná šifrovacia hra, a to som bol najskúsenejší člen tímu) všetkým ukáže!
Zaspávajúc, ale so šťastnými úsmevami, mierime domov, plní odhodlania, že nabudúce... Nabudúce to vyhráme!
Organizátori, ďakujeme za krásne zážitky, o rok nás tam máte zas!
