V tejto lekcii vás oboznámime so základom detektívnej práce – analýzou získaných materiálov. Nech už ide o vreckovku s odtlačkom rúžu z pier, USB kľúč, rukou písaný list na rozlúčku či jediný vlas, cieľom našej práce je vždy to isté: vydolovať z materiálu informácie, ktoré sú zraku bežného človeka ukryté.

Aby ste sa pri rozhovore so staršími kolegami dokázali orientovať, vysvetlíme vám aspoň základy slangu používaného v našej agentúre. Ľubovoľným materiálom, ktoré ideme analyzovať, hovoríme pre jednoduchosť úloha alebo šifra, no a to, čo z nich chceme dostať, voláme riešenie.

Vo zvyšku lekcie stručne prebehneme základné metódy analýzy materiálov. Tento text nie je ani zďaleka vyčerpávajúci, ale mal by vám poskytnúť aspoň základný prehľad, nutný pre vašu úspešnú prácu v našej agentúre.

Nech my máme abecedu akú len chceme, vnútri v počítači sú to vždy len nuly a jednotky, v telegrafnom drôte prítomnosť či neprítomnosť signálu, na mori ak nedokričíte, už ostáva len vyvesiť vlajky... Skrátka, na zápis informácie sa už od dávna nepoužíva len naša abeceda.

Žijeme v digitálnej dobe. Treba si zvyknúť na to, že písmená a čísla sú už to isté. Navyše s príchodom počítačov sa čím ďalej, tým viac používa anglická 26-písmenová abeceda, ktorú nájdete na klávesnici.

Najjednoduchšie a najbežnejšie je priradenie A=1, B=2, až Z=26. (A potom prípadne dokola ďalej, 27 je znova A, 28 je B, atď.)

Počítače najčastejšie používajú kódovanie ASCII, ktoré obsahuje okrem písmen aj čísla a kopu iného. V ňom je napríklad A=65, Z=90 a a=97 (teda rozlišuje sa medzi malými a veľkými písmenami).

Keď vznikol telegraf, vznikla zároveň aj potreba posielať telegrafným drôtom písmená abecedy. Riešením, ktoré zvíťazilo, sa stala Morseho abeceda, medzi pospolitým ľudom známa ako morzeovka.

Princíp je jednoduchý: každé písmeno zakódujeme do postupnosti bodiek (čítame ich "ti") a čiarok (tie čítame "tá"). Teda napríklad volanie o pomoc SOS je v morzeovke to staré známe ti-ti-ti tá-tá-tá ti-ti-ti.

Takto vyzerajú kódy jednotlivých písmen:

A	• –	H	• • • •	O	– – –	V	• • • –
B	– • • •	I	• •	P	• – – •	W	• – –
C	– • – •	J	• – – –	Q	– – • –	X	– • • –
D	– • •	K	– • –	R	• – •	Y	– • – –
E	•	L	• – • •	S	• • •	Z	– – • •
F	• • – •	M	– –	T	–	Ch	– – – –
G	– – •	N	– •	U	• • –

Samotné vysielanie prebieha v taktoch. Bodka je krátke pípnutie trvajúce jeden takt, čiarka trvá tri takty. Medzi symbolmi (bodkami a čiarkami) tvoriacimi jeden znak nechávame jeden takt pauzu. Pauza medzi znakmi trvá tri takty, no a pauza medzi slovami má sedem taktov.

Ukážeme na príklade, ako by vyzeralo vysielanie správy MORSE CODE.
Samotné vysielanie je v riadku začínajúcom >>. Znak = reprezentuje signál a znak . pauzu.

             1         2         3         4         5         6         7         8            
    12345678901234567890123456789012345678901234567890123456789012345678901234567890123456789
   
    M------   O----------   R------   S----   E       C----------   O----------   D------   E
>>  ===.===...===.===.===...=.===.=...=.=.=...=.......===.=.===.=...===.===.===...===.=.=...=
       ^               ^    ^       ^             ^          
       |          čiarka    bodka   |             pauza medzi slovami            
       pauza medzi symbolmi         pauza medzi znakmi

Ako sme už povedali, v rôznych situáciách sú vhodné rôzne kódovania. Ak potrebujete správu odovzdať hmatom, je tu slepecké Braillovo písmo, na mori medzinárodná vlajková abeceda, na mávanie si z kopca na kopec semaforová signalizačná abeceda a kopa iného.

Kódovanie však nie je to najhoršie, čo vás môže stretnúť. Zločinci sa snažia svoju činnosť utajiť ako to len ide, a preto svoju komunikáciu často šifrujú.

Samotný princíp šifrovania je tisíce rokov starý. Napríklad už Július Cézar používal jednoduchú šifru, ktorá spočívala v tom, že sa každé písmeno textu v abecede posunulo o tri. Teda napríklad z každého A sa stalo D, z každého B bolo E, ... no a z každého Z sa stalo C. (Všimnite si, že po Z akoby nasledovalo znova A, takže tretie písmeno za Z je C.)

Slovo AHOJ by sa Cézarovou šifrou zašifrovalo na DKRM.

Rôznych šifier je tak veľa, že len ich vymenovaním by sme strávili pár hodín, ak nie dní. Uvedieme preto už len jednu jednoduchú šifru, ktorej autorom je Blaise Vigenére. Táto šifra je tiež známa pod názvom "periodické heslo". Funguje nasledovne:

Napíšeme si text, ktorý chceme zašifrovať. Potom zoberieme heslo (ktoré poznáme len my a príjemca správy) a podpíšeme ho pod písmená textu. Ak je heslo kratšie ako text, opakujeme ho dokola kým treba.

Teraz si spomenieme, že písmená sú zároveň čísla. Zoberieme vždy dvojicu písmen, ktoré sú pod sebou, od písmena textu odčítame písmeno hesla a výsledok prevedieme opäť na písmeno. (Podobne ako u Cézarovej šifry sa tvárime, že za Z ide opäť A. Teda po 26=Z ide 27=A, 28=B, atď. A rovnako pred 1=A ide 0=Z, -1=Y, atď.)

Napríklad ak správu PRIDEM ZAJTRA zašifrujeme použitím hesla HESLO, dostávame:

  PRIDEM ZAJTRA
  HESLOH ESLOHE
  -------------
  HMPRPE UHXEJV

Pre istotu ešte názorne ukážeme, ako vznikli prvé tri písmená výsledku:
P-H = 16-8 = 8 = H
R-E = 18-5 = 13 = M
I-S = 9-19 = -10 = 16 = P

Pochopiteľne, keď chceme takto zašifrovaný text dešifrovať, opäť pod neho napíšeme heslo a tentokrát jeho písmená k písmenám šifrového textu pripočítame.

Vyskúšajte si vyriešiť tieto úlohy.

• 01010 00001 01000 01111 00100 00001
• 33,333,131,3311,1,333,1113,313,13
• -../..-/-./..--/..-/---//./..--/.-./---/--
• 

Riešenia cvičení nájdete v časti Záver.