de bolo, tam bolo, bola jedna pracovňa. A nebola to hocijaká pracovňa, bola to pracovňa Abraháma Haluza. V tejto pracovni žil jeden malý červiačik. A nebol to hocijaký červiačik, bol to červiačik papier pojedajúci. Jedného krásneho dňa si tento červiačik zaumienil, že si vyjde z domu na piknik do police na knihy nad pracovným stolom. V tejto polici objavil nevídané krásy zviazaného encyklopedického diela Encyclopaedia Haluzica, a hneď mu začali slinky tiecť. Krásne knihy, jedna ako druhá, v každej 1000 listov papiera, hotový raj. Zavŕtal sa on pod kožený prebal, a započal pekne systematicky žuť. Začal prvým listom vo zväzku I., a žul, žul v rovnej čiare, cez kožené obaly, cez listy papiera, až kým sa neprehrýzol ku najsamposlednejšiemu listu vo zväzku X., kde vyhryzol krásnu okrúhlu dieru do poslednej strany indexu. To mu už ale išlo skoro bok vyvaliť, a tak si ľahol do vyhryzenej chodbičky, že si oddýchne. Ako tak sedí a odfukuje, skrslo v ňom: koľkože som to vlastne listov papiera prehrýzol?