---

Moja cesta do školy

Zobudil som sa len tak. A keď som sa naozaj zobudil, uvedomil som si, čo mi je na tom divné. Zobudil som sa LEN TAK, nie na zvonenie budíku v mojom mobile.

Schmatol som mobil a polorozlepenými očami prečítal: ôsmy september 2006, desať hodín, jedenásť minút. A do kelu. Iný prúser, práve dnes zaspať... Tradičný ranný rituál (záchod, vynechať väčšinu raňajok, umyť zuby a obliecť) som zvládol za rekordných dvanásť minút. Ba aj moja cesta na zastávku by sa nedala zahanbiť výkonmi kenských atlétov. Ale márne. Just išiel načas.

Tu by sa zišlo asi ešte pár slov na objasnenie. Asi pred rokom bola v Pétržke deforma dopravy. Teda reforma. Spôsobila asi toľko, že 93ka aj 95ka prestala ku nám chodiť. A tak síce bývam na Ľubovnianskej ulici, ale zastávka Ľubovnianska mi je nanič. Cez Nový most sa od nás dá teraz priamo dostať len jediným busom, samozrejme ak sa nemienim pešo trepať až na Vyšehradskú. (Teda vlastne dvoma, ale ten druhý aj tak chodí len ráno a večer.) Na ten čo chodí som teda (neúspešne) utekal.

Konečne som sa dočkal. Vhodný flek na zastávke zabezpečil, že som naskočil dnu ako prvý. Opretý na mieste pre kočík som potom zrakom ťahal dnu ostatných cestujúcich. Neflákaj sa, babka, každá sekunda dobrá!

Asi na každej zastávke som nervózne kontroloval hodinky. Pochopiteľne, ničomu to nepomohlo, skôr sme pod Nový most neprišli. Minúty ubiehali ako kázal grafikon.

Konečne Nový most! Z autobusu von som skočil ako prvý. Prebehnúť na zastávku električiek bolo otázkou chvíľočky. Už z diaľky som však videl jednu električku, ako zatvára dvere a odchádza. Na optimizme mi to nepridalo, no našťastie o pár minút išla ďalšia.

Len štyri zastávky a električka išla presne podľa poriadku, ale zdalo sa mi, že sa vlečieme snáď pol hodiny. Mobil som už držal v spotenej ruke a pravidelne zároveň so škrípaním bŕzd kontroloval čas. Na displeji pribudli tu tri minútky, tam jedna, až nakoniec...

Botanická, vystupovať! Poklus hore schodami... Kým som ale dobehol na matfyz, bolo už skoro štvrť na dvanásť. Hm, tak ništ. Zahol som radšej na PríFUK do bufetu. Keď som už zmeškal, aspoň sa naobedujem.

A tam ma napadla nasledujúca životná múdrosť. (Ale pozor, neposlúchajte ju bezhlavo. Zastavte sa, porozmýšľajte minútku, a vyberte si z nej len to, čo sa vám hodí!)

Dráma a stres život znechutia, predíď im, pokojne ži a neotupuj si ten elán!