Veď vravím, že ide jeseň. Ale najnovšie listy padajú do schránok, nie kadetade po zemi (Curiosity sa v nich rada váľa, prasiatko jedno, ale do schránky sa nezmestí).
To by ste sa, súdruhovia a súdružky, divili, čo dedkovi Abrahámovi chodí za pošta. A kto ju asi dostal na starosti? No ten, čo už cestu k dedkovi nájde aj potme s tromi promile alkoholu v krvi - ja. (Až na tie tri promile, to sa mi ešte naozaj nepodarilo. To bol len taký rečnícky zvrat, aby ste si nemysleli.) Dedko má sústavne kopec pošty od všelijakých firiem a ľudí a z celého sveta...ale dnes, dnes prišla k dedkovi pošta pre mňa.
Už som dostala jeden list, z ktorého na mňa zaútočili nové úlohy (akoby ich nebolo dosť), nevadí, možno z týchto niečo vytrieskam :) (Myslím, že ten dostalo veľa ľudí, ale kto vie?) Ale tento druhý bol ajtak zaujímavejší. V tom má asi zasa prsty dedko Abrahám, ako ho poznám. Pomaly mám pocit, že odkedy zomrel, poznám ho lepšie, ako keď žil. Priznávam, že to znie trochu úchylne.
Ajtak si myslím, že si zo mňa zasa strieľa. Veď prečo by mi to písal? (ale tak zasa...aj M. dostala samostatnú poštu...)

No, moji zlatí, škola začala, aj krúžkovice začali...strašná kopa roboty. Dedkov dom som prekopala odzhora dolu (hore kopala do vecí hlavne Curie), našla som hromadu vecí, a už tam radšej ani nevojdem, lebo na mňa hádam niečo spadne. No vážne, je jeseň, dolu padá všeličo.
Zoberte si takého Noriho. V ten deň, ako nafasoval prvý index, ovalil ho padajúci pagaštan v šupke. Ale ja sa mu vôôôbec nesmejem. Vôôôbec. Akurát je trošku ... pórovitejší v oblasti čelnej.
(Muhahaaaaa!)

Ako tak riešim, naraz ma napadne, že hádam bude treba ísť aj na finále. Jejda, idem vymyslieť, koho tam nalákam. Niesom si totiž istá, či tam mám ísť osobne. Možno by som mohla robiť priateľa na telefóne. Musím sa spýtať otca...hlavne kvôli tete Cecílii, tá by z toho bola asi dosť vyvedená z mierky. Škoda, že nepríde Preston, tomu to nejako ide. Som zvedavá, čo zistí z toho čipu, čo som mu poslala (otec nevedel, čo s ním, a ja tiež nie, tak som ho skonfiškovala a poslala cez júpíes).
Stavila by som sa, že keď o tristo rokov dedkov dom objavia pod nánosom plastových fliaš, nájdu tam ľudia aspoň 50 ďalších rébusov, ktoré som neobjavila. Určite mal šifry vpletené aj do kobercov.

P.S.- M, našla som ťa, len ešte neviem, čo s tým ;)

Že tak spomínam Veverku, to je tým, že všetky jeho veci sú podpísané. Nemám ani najmenšie tušenie, kto ten pán môže byť. Napadlo ma aj, že by to mohol byť dedko sám (u neho človek naozaj nikdy nevie...ani teraz), ale potom som našla Veverkov portrét podpísaný dedkom. Je to taký vychrtlý, hrozne vlasatý ujo. Alebo bol.

Viem o ňom, že bol dedkov nájomník. Obávam sa, že bol hudobný skladateľ. Našla som u neho nejaké partitúry. Neviem hrať na nič, takže som si ich nezahrala, ale asi je to dobre...ale som zvedavá ako znie tá jeho "Etuda Štvrtok" alebo tá pieseň, kde slová tvorí recept na guláš. (Raz vám ich odfotím, až mi brat vráti foťák. Chodí na rande s nejakou kočenou a fotí ju s cigaretou. A ešte stále sa neprihlásil do hry. Otec už mu začína dohovárať.)

Pán Veverka bol podivuhodný pán. V jeho izbe je zrkadlo, na ktorom je fixkou nakreslená (pravdepodobne jeho) silueta, a je celá okótovaná. Rozmery hlavy, dĺžka rúk, nôh...k niektorým miestam siluety sú narysované dotyčnice a kružnice. Pri obryse ľavého chodidla je veľkými písmenami napísané "ĽAVÁ 43" a pri pravej "PRAVÁ 42". Asi mal, chudák Veverka, jednu nohu väčšiu ako druhú :)

Každopádne zostáva pán Veverka záhadou aj ďalej. Nevie o ňom skoro nič ani otec. Raz sa spýtam pratety Cecílie. Nakoniec, ona toho o svojom bratovi (myslím dedka) a jeho žene vedela asi najviac. Teda...ak si všimla :)

When someone gets a shock every day...

Dedko má knihu s dierou a tá diera má dva centimetre v priemere. Krásna, okrúhla diera presne v strede. Čistý rez. Je to Bukowski.
Dedko má geodetické kladivo, na ktorom je nápis "Hubert Kornel III." Má ho v kuchyni medzi naberačkami.
Dedko má mincu s vlastným profilom. Popis vraví: "Rex Haluzae". Našla som ju nalepenú na žuvačke na spodnej strane písacieho stola. Neodvažujem sa ju odlepiť, tak neviem, čo je na druhej strane(Čo keby sa dom poskladal ako v americkom filme? Ja už si niesom istá).
Dedko má vo vitríne tepláky. To by sa dalo pochopiť. Bol to veľký športovec-amatér. Ale prečo sú nasúkané v sklenej fľaši?
Dedko má udicu. Volá sa Erszébet. Visí nad záhlavím jeho postele.

Tak vidíte, čo ma dennodenne postihuje. Asi ste si všimli, že som sa z povaly pomaly presunula do celého domu. To ten prach.
Vždy som si myslela, že starý otec je trochu trhlý. Ale že až tak, to som si nemyslela. Rozhodne mal nesmiernu záľubu v pomenúvaní vecí. Najlepší je ajtak jeho hrnček s lyžičkou. Nech som uplatnila akúkoľvek silu, lyžička nejde z hrnčeka vybrať. Hrnček sa volá Ondro. Predstavte si, dedko mal závratne veľké množstvo výdobytkov techniky. Našla som parný hrniec Poki a Schaum fix. A niekoľko svetlých fľakov na koberci. Ale našla som tri mobilné telefóny. Jeden má k sebe pripevnenú nylonovú sieť. Možno chcel mať dedko dobrý signál :) Takýchto somarín mal dedko naozaj plný dom. A to som ešte nespomínala Veverkove veci. To spomeniem v najbližšom príspevku, to už by jeden príspevok nevydržal.


P.S. - Olga, veľmi ďakujem za tip na ten fľak. Testujem to. Predsa len, bola to gelová sviečka. Ale mohlo by to ísť.

Dámy a páni, obávam sa, že momentálne je jediný rozumný tvor v miestnosti Mustela Putorius Furo, alias prapodivná chlpiaca ochechuľa, alias Curiosity, pretože spí.

Odvčera ma chytá za nôžku paranoia. Dnes som zrátala, koľko vidličiek je v dedkovom príborníku vložených naopak, hrotmi dopredu. A jedna chýbala. Tri hodiny som sa ju snažila nájsť, ale nepýtajte sa ma prečo :)

A papiere, moji milí, to je kapitola sama o sebe. Čo kapitola, román je to. Už sa bojím otvoriť čokoľvek, čo má dvierka, aby sa na mňa nevyvalila hromada mŕtveho stromstva. Nad týmto lajstrom som dostala záchvat smiechu(netuším prečo), tak vám ho sem hodím, aj vy sa možno zasmejete :)

Musím prestať písať, lebo sa mi chce neuveriteľne zhovaďovať slová. Idem sa poslať do postele. Brú noc!

Ahoj. Tak sa dnes nalogujem, a pozerám, Filo...Filly napísala rovno dva príspevky. A ja, že na čo som to zabudla. Napísať blog! Teda...asi tak v piatok už som mala jeden príspevok napísaný, ale potom som náhodou otvorila .pdf súbor pomocou náčelníka Horiacej Líšky v inom tabe a šla som znova zakopať svoju bojovú grafomániu.

Teda, že sa nehanbím, čo? Zvalím to na Curiosity. Síce za to, že som nepísala, nemôže, ale aj napriek tomu za to môže môcť :)

Filly má pravdu. Doslovne sa váľam v prachu. Kýcham z toho tak veľmi, až je to smiešne. Obávam sa, že skôr, ako ja vypracem stariny z povaly, zaplnia ju moje použité vreckovky. Ale tých vecí, čo som našla!

Našla som veselý magazín "Proč a nač je počítač".

Bol v ňom vtip. Teda, veľmi veselý mi neprišiel, ale "komu není shůry dáno, algoritmus nekoupí" tak zhruba vystihuje moje riešiteľské schopnosti:) Stále uvažujem, či brnknem jednému bývalému spolužiakovi do Prahy (je to matfyzák). Asi by som mala, lebo ešte začne riešiť sám. Ale tí cudzinci sa mi vydarili, hihi.

A táto vec, to je vám ľudia zarámovaný junk(slovensky džank). Visí to na stene v chodbe. Asi alternatívne umenie.

Toľko veselých vecí som dnes nafotila v dedkovom dome, ale nevládzem ich sem poprilepovať. A vyriešila som šifru. Prvá, hihi. Ešte teraz mi to nejde do hlavy. Nie je to ťažké, treba len...nepoviem, zazerali by ste :)

Fretkofretka sa stočila do klbka a spí, tak aj ja sa idem stočiť. Majte sa zatiaľ, zajtra to všetko dobehnem...

Case file: Haluzova povala.

Včerajší postup v hĺbení koridoru do priestoru povaly(P) smer priamo: 0,5 m.
Dnešný postup: 1,5 m do útrob priestoru P vo smere priamo a mierne doprava.

Objem odstráneného prachu z plôch postupom času dostupných: kvantum.
Objem fretkou vymeteného a na sveter subjektu L. následne prilepeného prachu: kvantum 2.
Rekord počtu chuchvalcov na fretke sa udržiavajúcich pri ľahkom trysku: prekonaný.
Nálezy zväčša dreveného charakteru: podľa počtu triesok v rukách odhadujem objem nálezov na stredne veľký oheň až menšiu vatru.
Nálezy sklenené a nálezy pôsobením prazvláštnych síl ostré: to už som našla staré rukavice. Mnoho.
Nálezy knižné a iné, ktorými je možné kúriť v interiéri: Mnoho.
V knižnom náleze Traja pátrači - Tajomstvo čohosi tajomného resp. Záhada záhadného niečoho (sú tam všetky, kto by si to pamätal:)) bol nájdený poskladaný papier, foto pred ukoristením nálezu cicavcom C. nasleduje:

Nálezy z iného materiálu: ani nechcem vedieť.
Nálezy expirovaných tvorov a iných pozostatkov: vy nechcete vedieť. (3 ks)
Nedostatok obrazového materiálu na blogu bol spôsobený vybitím napájacích článkov v prístroji na zachytávanie skutočnosti na báze digitálneho princípu.

Dedkov dom nie je strašidelný. Ani teraz, keď tak husto prší. Skôr je... lyrický. Ako z 19teho storočia...lampy blikajú, zhasínajú, všade je šero, na závesoch je prach, vonku prší a kývu sa vetvy stromov...Nábytok je starožitný, ťažký a tmavý... v lampe, pri ktorej bol odfotený Zoznam, chýba žiarovka, všade je chladno a fretka sa mi stratila.

Je leto, obed a ja potrebujem baterku. Dedkova právnická firma potvrdila otcovi, že do októbra máme voľný prístup do jeho domu, a potom, že ani oni nevedia. Povedali mu, že nemá nič odnášať, ale katalogizovanie a upratanie v žiadnom prípade nebude na závadu. O tom katalogizovaní a upratovaní nič neviem (tvárim sa tak), ale prezerať tu je čo. Podľa vecí, čo som našla, bol dedko svetobežník, obchodník, zberateľ, matematik (Našla som takú červenú knihu o algebre. Keby som rozumela aspoň obrázkom :)), umelec... a to tu ostalo kopec vecí po nájomníkovi Veverkovi. Keby som bola môj brat, poviem, že Veverka bol brutálny exot.

Tak hľadám a dúfam, že nájdem niečo, čo mi pomôže pri riešení úloh. Dedko bol príliš veľký výmyselník, aby všetky svoje úlohy nechal len tak právnikom na rozdávanie. Asi by sa tam hore potom nudil.

Oproti tomu, čo sa dialo u nás cez víkend, sa aj Curiosity hýbe pomaly. Začalo sa to tým nešťastným obedom u tety Cecílie, na ktorý nás nahnala. Snažila sa tváriť, že si len uctievame dedkovu pamiatku, keď už nie je pochovaný, a nevie sa, či niekedy bude. No ale v druhej vete svojho prípitku začala hovoriť o svojom starom známom právnikovi, a to už sme všetci vedeli, kde je pes nakopnutý. Okrem Curiosity, lebo ona sa o psov veľmi nestará :)

V skratke sa stalo toto: teta sa naštvala, otec sa naštval, mama sa naštvala, že sa naštvala teta na otca, Noro sa urazil, že si ho nikto nevšíma a povedal to Filly a tá sa naštvala, že sa opováži jej niečo hovoriť, Konrád zatiaľ spucoval štyri rezne na prírodno a ja som dávala pozor, čo robí fretkopotvora. Nie nutne v tomto poradí.

Teta Cecília tvrdí, že dedkova záveť je neplatná, lebo je na to zákon, a že ona vybavuje s právnikom preskúmanie a zrušenie. Otec tvrdí, že to jednak môže trvať mesiace, a kľudne to môže byť neúspešné, a potom že by sme predsa len mali ctiť dedkovu poslednú vôľu (a snažiť sa vyhrať, lebo eventuálna výhra nám určite neublíži). Mama tvrdila, že kým nevieme, čo presne je to dedkove ukryté dedičstvo, nezmôžeme toho veľa, a dom že to asi tiež nebude.

No ani srnka tomu nerozumie. Nejak vás tým nechcem zaťažovať, riešte si podľa ľubovôle, ale v najbližších dňoch môžete čakať naše pridanie sa do súťaže. Ako som tak vypozorovala v sobotu, ja, Norbi a asi aj Konrád budeme musieť povinne riešiť. Obávam sa, že Filly asi nebude. Mama by ju zjedla :)

Výsledok celého toho fretkovania je ten, že teta Cecília si naďalej stojí za svojím a otec má tiež stále svoj názor. My "mladí" máme na krku blahobyt a pokoj v rodine a mamu bolí hlava. Najlepšie z toho vyšiel asi Konrád. Ten sa aspoň najedol.

Dnes ráno som sa zobudila, a BÁC! Nápad ma ovalil.

Nie, nevyriešila som tú šifru, čo sa volá Kraso, ani Zoznam (vlastne som ešte nevyriešila žiadnu), ale práve ten Zoznam...na tej fotke so zoznamom je lampa, akú má... mal dedko na písacom stole. On tie šifry vymýšľal u seba! Čo ak sú nejaké, o ktorých nevieme, ešte tam? Ten starý dom je obrovský, okrem podnájomníka Veverku, a ten tam býval pradávno, ešte keď žila stará mama Beatrix, tam nikto nie je...

Otec si vzal dedkov dom na starosť, teda, neviem, aké s ním má plány, ale myslím, že ho ukecám, aby mi dovolil pomôcť mu s prebratím dedkových vecí. Vlastne, myslím, že bude rád. Celý je nešťastný, pomoc sa mu tam zíde.

Už by som si aj začala trochu zvykať na to, že tu dedko nie je, lenže on vyťahuje ďalšie a ďalšie esá z rukáva, akoby ani nebol umrel. Včera si po jeho ostatky miesto pohrebnej služby prišla dodávka zo SAVky. Teta Cecília dostala poriadny šok, keď sa ukázalo, že dedko odkázal svoje telo na vedecké účely. Vážne, aj právnik to potvrdil. Nie, že by som bola v poslednom čase veselá, ale toto ma naozaj donútilo sa usmiať. Prvýkrát po prvom auguste.

No a tá dedkova hra o dedičstvo, to je gól. Zatočila sa mi z tých jeho zadaní hlava, ale Prestonovi asi veľmi nie, lebo vidím, že už čosi vyriešil. A už sa pridalo aj zopár ďalších ľudí, ktorí tiež riešia. To som teda zvedavá, ako kto odpadne. E, dopadne.

Sadla som si vedľa neho a len som tam tak sedela. Asi pätnásť minút. Nevedela som, čo mám robiť. Ani sa mi nechcelo.

Bude mi bez neho smutno.

Podarilo sa!

Vlastne sa ani nedivím, keď som si tú adresu nechala napísať. Preston na to pozrel múdrym okom a hneď sa zázrak stal:)

Tak sa zoznámte, to je Curiosity, menší diablik okupujúci náš byt.

Stále je teplo. Rozmýšľam, čo robiť cez prázdniny. Na výlet s kamarátmi nejdem, nejak sme sa nedokázali zhodnúť na termíne. Teda, keby sa niekoľko z nás rozdvojilo, niečo by sme určite stihli. Ale na jednej nohe a jednej ruke sa po Súľovských skalách a Slovenskom Raji batoh vláči ťažko :)

Najbližšie pokračovanie Lenkoblogu: Čo všetko môžete vytvoriť z rozbitej gelovej sviečky a iné nebezpečné operácie.

Nedávno som Curiosity venčila, a zastavila som sa u starého otca. No neušla mi práve v jeho dome?! A to vám poviem, starý otec má velikánsky starý dom. V noci by sa v ňom človek aj bál. Na horné poschodia nikto ani nechodieva, starý otec býva na prízemí. No a kam sa vybrala Curiosity? Nazbierať guču pavučín aj s pavúkmi a potom si na mňa vyskočiť. Potvora malá. Musela som za ňou až na povalu, a to bol koniec. Povala je dovrchu zaprataná vecami. Nechápem, ako tade môže preliezť myš, nie ešte moja potvorka.

No a pred chvíľou mi rozbila gelovú sviečku.

Ešte som neprišla na to, ako sa sem vkladajú obrázky, a všetci sú dnes preč, ale hneď ako to z niekoho vymámim, uvidíte Curiosinu fotku. Aj keď je to malý troublemaker, mám ju rada :)

Lenka Haluzová TM

Asi som nemala.

Človek si po obede povie, že uloží skrinku čislo tri, vytiahne z nej všetko haraburdie nastohované a naštočkované, začne sa v tom preberať, nájde svoje fotky zo základnej školy, chytí šok, odbehne sa do kúpeľne skontrolovať, či už vyzerá menej komicky, chytí ďalší šok, po prebratí z mdlôb začne kompromitujúci materiál ukrývať a keď ho konečne uloží, je jedna v noci a mama nad ním krúti hlavou. Následne človek vezme obsah vysypanej skrinky, nadžgá ho naspäť (tú časť, ktorá ešte ide) a ide spať...že vám je to povedomé?

Ale už sa zlepšujem. Našla som svoje maturitné vysvedčenie:)

Blog si začínam písať, lebo - prečo nie? Keď už máme urobenú túto stránku, tak to predsa využijem:)

Ale zasa... možno písať taký blog bude otrava. Hlavne, keď viete, že si ho číta vaša rodina :) No môžem napísať, že môj brat je síce fajn, ale niekedy mi lezie krkom? Alebo že sa vydesím zakaždým, keď sa Filoména zasa objaví v ružovom? Alebo že mi prišlo strašne smiešne, keď sa starý otec v tomto hroznom teple objavil u nás v záhrade v leteckom kabáte a okuliaroch?

Ale oni vedia, že ich mám rada... :)