Členovia tímu: Pierre, Hanka, Poko, Janka a Miki
Kamarát na telefóne: Bus
Členovia tímu počas online časti: Buggo, Bus
Dojmy zo seba na dvakrát vyblil Poko. Slavín pomohol dopísať Pierre.
Po vydretom víťazstve v online časti sme sa neskutočne tešili na finále. Tušili sme, že keby iné tímy strávili za kompom toľko času čo my, tak by nás hravo predbehli. Preto Hanka s Pierrom vymysleli alternatívnu súťaž, v ktorej nás určite nikto neporazí (najmä keď ju verejne nevyhlásime :) Je to jasné, hráme o to, kto zje viac čokolády.
V teoretickej príprave sme nezabudli ani na gitaru, loptu a komický prevlek. Zásoby cukru boli predimenzované. A mne sa do ruksaku nezmestilo pol kila citrónov. Balenie nebolo úplne v pohode, musel som vynechať plánovanú hodinu rozjímania vo vani a do amfiteátra som sa hrnul svižným tempom.
Tam sa to už len tak hemží tímami, trošku sa fotíme, nechceme zľavu zadarmo, je nám smiešne, že naša tímová dlaždica má 6 kg, a netrpezlivo čakáme na kofolúúú a sladkostíííí za štyri kompletné riadky. O pol štvrtej Haluzáci vyšli na javisko, povedali pár úvodných teplých slov, pripomenuli pravidlá a mohlo sa začať.. jesť.
Trhám obálku a takmer aj zadanie. Krátky pohľad na šachovnicu takmer plnú písmeniek odhalil dôvod, prečo ich máme tak veľa. Na rade sú autisti, po krátkom zaostrení padne Biely Kríž, (M)odrá značka, čokoláda a za chvíľu aj celá šifra. Chýbali nám však dve kľúčové písmenka, tak sa namiesto na "prvý" mostík tešíme na "nový". Než si ujasníme kam ideme, ujasnili si to aj Prahory a bránou amfiteátra odchádzajú ako prví. My však poznáme skratku a ideme z kože vyskočiť, že ich trhneme aspoň o 200 metrov.
Až tak sme sa tešili, že sme sa vyflákli na modrú značku a šli radšej po
asfaltke. Keby som toto tu nepísal ja, tak prezradím, kto najviac vedel,
kam máme ísť. Po čase nám bolo jasné, že sme ďaleko a ktorý most to bol,
tak skladáme ruksaky a chalani bežíme po modrej naspäť. Po ceste stretávame
tri riešiace tímy. Mokrí a zadýchaní sa vraciame späť. Janka medzitým uhádla,
kam pôjdeme ďalej, ostávalo to už len doriešiť. Sudoku dala Janka z prvej,
loďky padli z druhej alebo tretej a nakoniec aj filomino. Teraz už asi fakt
naozaj viem, kde bude ďalšia šifra.
Altánok neďaleko pomníku je obsadený, nám teda stačí aj miesto pod stromom. Delíme sa, aby sme zistili, ktorá z dvoch ciest vedie k pomníku. Miki a Janka vzali zadanie a kým som sa vrátil ja s Pierrom, tak to s Hankou dali.
Mimochodom, párik náhodných výletníkov, opekajúci si pri Haluzického pomníku špekačky, začínal tušiť, koľkokrát asi ukáže prstom na smetiak. Véééľakráááát.
Mimochodom, po príchode na Biely Kríž sme prepásli jedinečnú šancu rozlúčiť sa s Prahorami, lebo odvtedy sme si o nich iba čítali v SMSkách.
Teóriu o správnom jazierku sme našťastie včas poopravili a namiesto pár kilákov sa vraciame iba pár metrov. So šifrou odchádzame dosť ďaleko od jazierka a bludičiek s baterkami smerom na Dračí hrádok. Tiež milá šifra. Dve dvojice hľadia, ja prehľadne prepisujem na papier. Morzeovka to nie je, tak posunujeme ako železničiari. Samozrejme, k riešeniu sme sa nedopracovali bez problémov. Zjesť čokoládu a pár jabĺk nie je len tak. Ale nie. Hlavne, že sme nezakvasili.
Nikto okolo nás neprešiel, tak si myslíme, že sme druhí. Tentoraz nepodceňujeme značenie a nepreceňujeme fakt, že máme pobehané Karpaty krížom krážom. Šifra z krovia vyzerá veselo. Ešte netušíme, že táto šifra je priam Božská. Nakreslili sme si cestu bludiskom. Slniečko má o dva lúče menej, aby sa náhodou nedotkli cesty. Strecha prechádza toľkými stredmi políčok, že to až náhodne nie je. Tak sme teda nakreslili najkratšiu cestu bludiskom, tak aby prechádzala stredmi políčok. Vypísali sme prvé písmená farieb. Skrátený zápis: 1xH, 4xZ, 2xČ, 1xZ, 2xŽ, 2xM, 5xČ. Posunieme písmenka o príslušný počet a ľaľaho: IDEABOH.
Uau, to nie je náhoda. Ale čo teraz. Považujeme to za dobrý hint, veď nakoniec celý obrázok vyzerá ako rajská záhrada. A nehovorte, že nie. Ďalšiu hodinu skúšame napasovať stvorenie sveta na všetko okrem domu a auta. Kto sa stále nechytá, 47 vyjadruje, že siedmy deň Boh odpočíval :) Mapa prezrádza, že v okolí sa to hemží samými svätými miestami. Marianka (pútnické miesto), Svätý vrch, Svätá hora, Panová lúka. Medzitým webstránke meteo.sk prestala vychádzať predpoveď počasia a pár tímov nás pozdravilo na rozlúčku. Frfloši presvedčili zvyšok tímu, že z tohto viac nevytrieskame a že kvetinka vľavo dole jasne hovorí, že máme ísť na Panovú lúku, keď už nie po ďalšiu šifru, tak aspoň riešiť pod strechu.
Fúú, na Panovej lúke kvitnú baterky. Ešte je priskoro na nárek. Nadávame, aký bol Maze3 nepodarok a dúfame, že nás orgovia uchlácholia nejakou mňam šifrou. A taky že jo! Toto bola asi najkrajšia šifra! Kosili sme sa ako na zadaní hardest z on-line časti. Namiesto toho, aby sme poriešili dve vyfarbené škatuľky, uchechtávali sme sa všade naokolo. Až sme sa dosmiali, takmer sme sa pobrali do Marianky k tomu prameňu, čo pozná každý.
Okolie Máriinho prameňa bolo osvetlené ako korzo, pár tímov tu zjavne zadrelo. Brali sme to ako výzvu na ich predbehnutie a zaľahli sme do trávy. Bléé, podobné šifry v nás vyvolávajú spomienky na istý fejtón z online časti. Táto však bola pekná, nie dementná, ako sľubovalo zadanie. Povedal by som, že patrila do top 3. Dlho sme mali popodčiarkované iba trojky a skúšali na to napasovať všetky 7písmenové miesta okolo, ale časom sme pochopili, ako sa číta medzi slovami. Zdvíhame sa asi po hodine spolu s Hlboko nad vecou, ostatné tímy ešte drtia. Krátko spolu nadávame na Maze3, smejeme sa, rozumieme si. Tí nad vecou však majú príliš svieže tempo a nakoniec sa definitívne vzdialili.
Na okamih z nás boli malé sýkorky. Posadali sme si na lavičky, že si zobneme dáku čokoládu a iné krmivo. Opodiaľ buď mamičky hľadajú svoje deti zapatrošené na sobotňajšej prechádzke, alebo sú tí "nad vecou" nad šifrou. Dávame si 15 minút a ak nás nič nenapadne, potom sa reku pohádame, kto si to vybehne naspäť na Tri Duby. Aj nám veru na um zišli také štandardné veci, ako že čo vetva to písmeno, alebo že je to s tými jednotkami a štvorkami príliš prekombinované, ale to bolo asi všetko. Začínal som mať pocit, že toho už do pondelka moc neporiešim, tak som chytil pero, papier, baterku, mobil a mapu a vyrazil. Cestou som, ako inak, stretol pár tímov. Na Troch Duboch sa dokonca obšmietal niekto z takého tímu, ktorý tam nápovedu takmer určite hľadať nemohol, ale bolo mi všetko jedno, obkreslil som si bleskozvod a po chvíli telefonoval. Akoby prútikom švihol, sýkorky sa zmenili na prudkých drtičov a ja som si to mohol strihnúť priamo na Kamzík. Cestou som si predstavoval, ako ma o deviatej vezú s obojstranným zápalom pľúc.
Z Kamzíka je to ešte netriviálny kúsok. Stretávam polovicu Hlboko nad vecou a navzájom sme prekvapení, kde sa tu berieme. Ku krížu sme došli takmer súčasne, ale ja musím ešte čakať na môj ruksak a zvyšok priskorého náreku. Zatiaľ kontrolujem trolejbus a nerobím si nič z toho, že Prahory už nehrajú. Naši prišli, trolejbus nezdrhol, perfektný tajming. Súperov nikde, asi šli peši. Na Hodžovom Janka ukecala vodiča, že ešte nemusíme vystupovať. Ďakujeme mu a núkame ho čokoládou, ktorej nie je konca.
Na Slavín prichádzame s nadšením, že sme ušetrili pol hodinu, ale Fajovci šli asi teleportom a tak nás už vítajú v spoločnosti ruských hrdinov. Prvú hodinu máme Slavín len pre seba a vyskúšame všetko to, čo potom uvidíme ešte toľkokrát skúšať ďalšie tímy. Nájdeme miesta posledného odpočinku troch nešťastníkov zo zadania, predlžujeme priamku, neúspešne obzeráme sochu aj kroviská za ňou. Medzitým som vymyslel čo si počať so šifrou, všetko čo nám chýba, je vhodných 46 písmen. A tento stav sa nezmení najbližšie tri hodiny.
Postupne sme sa na tom pohrebisku zišli všetky tímy z krku poradia (Prahory už dávno varili guláš) a každý postupne predviedol povinný cvik predlžovania priamky. Je nám kosa, rátať azbukové chrobáčiky na náhrobkoch sa nám už nechce a ani čokoláda už nezaberá na naštrbenú morálku, a tak berieme nápovedu.
Dúfali sme, že táto zastávka nebude dlhá, ale nevyzeralo to o moc nádejnejšie. Nikto už nevedel zaostriť zrak, tak jedni hľadali stereogram a druhí prekladali proti slnku, či lampe. Pierrovi sa celý obrázok zlial do jediného riadka, v ktorom bez problémov prečítal, že s tromi strednými riadkami treba niečo porobiť. A mne, odkedy som uvidel na Rubikových kockách Braillovo písmo, sa s číslom 3 iné ani nespája. Tak predsa. Miki, ktorý vsadil na spánok, vsadil málo a po 20 minútach balil.
12. Noty:Medzitým sa na druhé miesto dostali Jeníčci, ale iba o pár metrov. Boj o to, kto si skôr spomenie na slová Yesterday, prehral Bus v úlohe kamaráta na telefóne. Vyzeral, že chcel vstávať neskôr. My sme mu boli vďační a dali sme si čokoládu aj za neho.
Veru, "yesterday all my troubles seemed so far away".
Čo dodať. Bola to moja prvá šifrovačka, ale mám pocit, že lepšiu tak skoro nezažijem. Pripájam sa k pochvalám pre orgov, spolu s online časťou to bolo vyše 50 úplne skvelých úloh. Najmä prvý mesiac online časti to bolo dokonalé: ako keby súťaž nikto živý neorganizoval :) a úlohy nám predkladal sám Abrahám zo záhrobia. Zvyšok rodinky dotvorilo kúzelnú súťažnú atmosféru.
Pri finále mi chýbala dejová nadväznosť, resp. nejaká pointa v cieli, ale na druhej strane je pravda, že do cieľa som prišiel po záverečnej. Ani šifry už neboli vždy originálne. Ale rozmaznávať človeka takú dlhú dobu snáď ani nie je možné. Suma sumárum, mňamňam a dakujemééé!!!
Fotky v poriadnej veľkosti, a časom ich bude isto viac, nájdete u Pierra