V roku 2006 doména Haluz.org patrila rozvetvenej a početnej rodine Haluzovcov, ktorá tu spočiatku mala svoje pokojné rodinné stránky. Všetko sa však zmenilo dňa 1. augusta 2006, kedy rodinu navždy opustil jej najstarší člen, takpovediac hlava rodiny – starý pán Abrahám. Na jeho blogu sa ani nie 24 hodín po jeho smrti zjavil oznam nasledujúceho znenia:

Ak čítate tieto riadky, znamená to, že moje dni na tomto svete mám už za sebou, sledujem vás teraz odniekiaľ zhora a skvele sa bavím.

V posledných mesiacoch mi moja rodina kvalitne liezla na nervy tým, ako sa skoro každý snažil votrieť do mojej priazne a získať moje dedičstvo. A ja? Ja som len každému s úsmevom odpovedal: neboj sa, až ma raz nebude, dostaneš viac, ako si zaslúžiš!

A toto celé je môj posledný veľký žart. Každý z trinástich žijúcich členov našej rodiny dostal po mojej smrti od mojej právnickej kancelárie presne jednu slovenskú korunu. To je tá časť "viac, ako". No a zvyšok... ten si musia zaslúžiť :-)

Pravidlá sú jasné. Moje dedičstvo môže získať úplne ktokoľvek. Dostane ho ten, kto ako prvý zistí, kde sa nachádza. V priebehu dvoch mesiacov po mojej smrti máte čas hľadať stopy. Ak ho ani po dvoch mesiacoch nik nenájde, moji právnici otvoria v trezore uloženú obálku s jeho polohou, vyzdvihnú ho a rozdajú na dobročinné účely. Ako prvý krok na hľadaní pokladu môžete skúsiť vyriešiť prvé úlohy, ktoré by sa mali práve teraz zverejniť.

No a kým sa milá rodinka stihla spamätať, už sa to na Abrahámovom blogu len tak hemžilo cudzími ľuďmi, ktorí sa s chuťou pustili do riešenia úloh. A myšlienka na získanie dedičstva mnohým z nich tiež nebola cudzia...

Pravidelne raz za týždeň sa na Abrahámovom blogu zjavilo pár nových úloh. Medzi tímy, ktoré sa tieto úlohy snažili riešiť, postupne pribudol Abrahámov vnuk Preston Mirage a jeho sesternica Lenka Haluzová. Zvyšok rodiny sa s úlohami pasoval viac-menej márne.

Najlepšiu predstavu o tom, čo všetko sa počas augusta a septembra roku 2006 udialo, získate tak, že si prečítate blogy jednotlivých členov rodiny:

Na tímy počas hry čakalo niekoľko ďalších prekvapení:

• Boli zverejnené dva newslettre (číslo 1, číslo 2) s viditeľnými aj ukrytými zadaniami úloh, a samozrejme s nejakou tou nápovedou.
• Pár tímom zomrelo tamagoči, a tak si museli rozbiť o hlavu vajce, aby dostali ďalšiu šancu. Tu je vajce tímu M^3E^2, celá etuda Miša z Hrunograbnej bufdy: jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, no a potom je tu ešte prvé vajce a pre veľký (ne)úspech aj druhé vajce tímu Zlí lidé.
• Niekoľko tímov sa odhodlalo ísť darovať krv, medzi iným Jeníčci, Náhodná Procházka, Opravte to, Tajfun, Tykadla, Zavináč a Zlí lidé (darca, modrina). Za tento šľachetný čin je im zdravotníctvo vďačné, a navyše majú o vyriešenú úlohu viac.
• Niekedy pred koncom hry poštou prišiel list, v ktorom Abrahám "zo záhrobia" posielal nejaké tie zadania úloh (vrátane jedného viditeľného len pod UV svetlom).

Okrem slovenskej časti rodiny sa však do riešenia a blogovania pustila aj istá slečna z Argentíny, celým menom Manuela María de la Rama Villanueva. Dôvodom bol list, ktorý dostala: podpísaný bol pánom Abrahámom, a tvrdil, že je jeho vnučka. Podrobnejšie už Manuelin blog. Originál je na http://manuelasblog.blogspot.com/, kliknutím na fotku sa dostanete na lokálnu kópiu.

Niektoré tímy počas hry Manuelu objavili, a kontaktovali ju e-mailom, aby získali tri zadania, ktoré jej Abrahám poslal poštou. Koncom septembra aj Lenka zistila, že Manuela existuje, no zatiaľ si to nechala pre seba.

To sa už ale ukázalo, že online časť riešenia úloh nebude všetko. Kto chce dedičstvo, musí prísť do terénu.

Online časť skončila víťazstvom "miestneho" bratislavského tímu Ešte je priskoro na nárek, na nasledujúcich priečkach sa veselo striedali slovenské a české tímy. V súlade s pokynmi, ktoré starý pán Abrahám zanechal, bolo po skončení celej akcie za víťazov online časti vyhlásených prvých 10 tímov, ktoré neobsahovali člena rodiny Haluzovcov. Takto vyzeralo kompletné poradie po online časti.

Chudáci Preston a Manuela na opačnom konci sveta nemali šancu. A Lenka chcela, lenže rodičia (pod vplyvom tety Cecílie) jej to zakázali. Takže zdalo sa byť jasné, že dedičstvo si rozdelia cudzie tímy riešiteľov. Cecilkini právnici makali dňom i nocou na tom, ako celú túto "frašku" zakázať.

A zatiaľ Abrahámovi právni zástupcovia a iní zamestnanci chystali veľkolepý záver honby za dedičstvom. Touto dobou už bolo jasné, že starý pán Abrahám nemohol všetko zvládnuť sám, a že akísi ním najatí ľudia sa teraz starajú o hladký priebeh celej honby za dedičstvom, no nezodpovedaných záhad bolo stále veľa. Až prišiel

Sedemnásť tímov sa stretlo na štarte v amfiteátri v Rači. Zo všetkých sršalo odhodlanie zvíťaziť... a nezodpovedané otázky. Hlavná z nich: načo že to máme mať so sebou ten šuter?

Na štarte sa zjavilo pár ľudí v tričkách s rodinným erbom, no ani po ich prejave a rozdaní úvodnej úlohy nebolo všetko jasné. Prezradili len toľko, že starý pán Abrahám vynašiel niečo, čo zmení minulosť i budúcnosť ľudstva zároveň :-) a že tento vynález je hlavným dôvodom snažiť sa.

Najlepšie dva tímy online časti, Ešte je priskoro na nárek a Prahory boli verejne pochválené (toto bola odmena za vyriešenie troch kompletných riadkov úloh) a bola im odovzdaná pozornosť vo forme sladkostí, ovocia a dvojlitrovej fľaše kofoly (toto bola odmena za vyriešenie štyroch kompletných riadkov úloh). Prahory si s organizátormi dohodli, že kofolu nemusia vláčiť so sebou, ale im ju ukryjú poblíž deviateho stanovišťa. Tak sa aj stalo.

Tímy čakala dlhá trasa, vedúca cez Malé Karpaty (Biely kríž, Pánova lúka, Snežienka, Kamzík, Koliba), Slavín, okolo Hradu, za Starý most, až do priestorov Omama shop café pri Medickej záhrade. Niečo medzi 25 a 30 kilometrami. A počas trate "na každom kroku" nejaká šifra, z ktorej zistili, kam vlastne majú dalej ísť.

Do cieľa sa v stanovenom limite podarilo prísť trom tímom, a tieto boli vyhlásené za víťazov. Takto vyzeralo kompletné poradie tímov na finále.

Viaceré tímy po finále spísali svoje zážitky: 

• Prahory: originál, lokálna kópia
• Ešte je priskoro na nárek: originál, lokálna kópia
• Pääjohtaja: originál, lokálna kópia
• Hrunograbná bufda: originál, lokálna kópia

Až v cieli sa tímy dozvedeli celú pravdu. Starý pán Abrahám celou honbou za dedičstvom sledoval tri ciele.

Prvým cieľom bolo postrašiť rodinu. Vo svojich posledných týždňoch nadobudol Abrahám pocit, že všetci (hm, možno s výnimkou Lenky) už len ako supy čakajú, kým otrčí kopytá a oni zhrabnú dedičstvo. Chcel im dať najavo, že to vôbec nie je také isté. S odstupom času hodnotíme, že tento cieľ splnil dokonale.

Bohužiaľ pre tímy, Abrahám sa rozhodol, že predsa len svoju rodinu nepripraví o strechu nad hlavou, a tak dom aj všetky pridružené veci odkázal nakoniec predsa len svojej rodine.

Druhým cieľom bolo zmeniť situáciu s vnučkou Manuelou. Ono starý pán odkedy bol na dôchodku, väčšinou bol jediný doma pri príchode poštárky. A získal milý zlozvyk otvárať všetku poštu, ktorá prišla. Tento osud postihol aj list od istej panej Esmeraldy Villanueva Rodriguez z Argentíny. Pani písala Dušanovi (ktorý tam pred nejakým časom bol na stáži v tamojších elektrárňach), že po jeho návšteve jej tam zostala istá nie úplne želaná pamiatka. Iste uhádnete aká.

Abrahám "pre pokoj v rodine" tento list schoval a nikdy nikomu neukázal. Až teraz po rokoch dospel k názoru, že rodina (ako aj Manuela) by sa mala dozvedieť celú pravdu. A pokiaľ možno nejakým nenásilným spôsobom. A tak aj toto šikovne zakomponoval do svojho pripravovaného plánu.

No a najdôležitejším tretím cieľom bol posledný Abrahámov vynález. Abrahám uspel tam, kde celé storočia zlyhávali všetci alchymisti – zostrojil kameň mudrcov, zariadenie, ktoré mení kameň na zlato.

Ehm. No, s jedným detailom. Nebolo to úplne zlato. Ba priam vôbec nie. Skôr to bolo také mäkké hnedé... Nie, nie to, čo myslíte, ale čokoláda :-).

Ani my nevieme, ako vlastne ten stroj fungoval, isté je len toľko, že paliva mal málo, a tak sa Abrahám rozhodol, že použiť ho môžu len tí, ktorí si to najviac zaslúžia – víťazi. A tak mal každý z víťazných tímov možnosť premeniť svoj tímový šuter na čokoládu s rovnakou hmotnosťou. Oplatilo sa im niesť ho, len čo je pravda!

Ak ešte stále máte potrebu niečo ďalšie čítať a dozvedať sa, môžete si prečítať, ako to celé videl jeden z Abrahámovych pomocníkov, a prípadne sa spolu s nami zamyslieť, ako sa rodinná história odvíjala ďalej po týchto prevratných udalostiach. A to už je naozaj všetko. Bežte spať :-)